Lisabon prekvitá, avšak za akú cenu? Miestni odchádzajú, ostáva 'sardinkový disneyland'

ČTK | 09.06.2018 07:00
Portugalsko, toreador, býk Foto: ,
Býčie zápasy v Lisabone.
Ešte donedávna bola portugalská metropola Lisabon temným miestom Európy. V historickom centre dominovali zdemolované a napoly opustené budovy a hlavné námestia boli miestami prostitútok a obchodníkov s drogami. Bol to výrazný príklad európskej dlhovej krízy.

V roku 2011 však krajina prijala sériu významných opatrení, medzi nimi aj zákon o prenájme, ktorý liberalizoval trh s nehnuteľnosťami v hlavnom meste. Výmenou získala krajina medzinárodnú pomoc za zhruba 78 miliárd eur.

Dnes mesto prekvitá. Turisti tam prúdia zo všetkých kútov sveta, historické budovy sa lesknú novotou a bary a reštaurácie sú preplnené. Kto z toho však ťaží a kto tým stráca, to je otázka, ktorá miestnych obyvateľov rozdeľuje, poznamenáva americký denník The New York Times.

Portugalsko je najvýznamnejším príkladom hospodárskeho oživenia v Európe. Nezamestnanosť sa znížila na polovicu, zvyšuje sa export, a tak zahraniční investori zaplavujú Lisabon. Tým, ktorí kúpia nehnuteľnosť v hodnote 500 000 eur navyše dáva krajina šancu na „zlaté vízum“. Teda možnosť oficiálne sa v Portugalsku usadiť.

Napriek tomu priemerná mesačná mzda v krajine je zhruba 850 eur. Liberalizácia trhu spolu s obrovským prílevom zahraničných investícií prispela za posledné dva roky k zvýšeniu cien nehnuteľností v centre Lisabonu až o 30 percent.

„Stratégia Portugalska pre východisko z krízy bola nalákať zahraničných investorov, čo vyriešilo hlavné finančné problémy, ale zároveň vytvorilo iné problémy pre našich ľudí, ako je napríklad bytová kríza v Lisabone,“ tvrdí bývalá poslankyňa a výskumná pracovníčka na lisabonskej univerzite Ana Dragove.

Obrodenie Lisabonu pocítilo mnoho menej privilegovaných obyvateľov mesta, ktorí sú vysídľovaní. Mnohé ulice sú tak ukážkou dvoch extrémov žijúcich vedľa seba.

V stredovekej štvrti Mouraria sa stavia luxusný rezidenčný dom len niekoľko metrov od rekonštruovanej budovy, ktorá sa stala druhým domovom pre francúzskych a ďalších zahraničných investorov. Na jej konci však stojí starý dom s úzkymi balkónmi, ktorý sa stal symbolom portugalských aktivistov, ktorí bojujú proti vysťahovaniu pôvodných obyvateľov.

Obyvatelia v dome naproti, ktorí vyhrali súdny proces a právo zostať doma, zavesili z okna vypchatú podobizeň Santa Clausa. Okolo neho visia transparenty s ich vianočnými želaniami: cenovo dostupné bývanie a sociálna spravodlivosť.

Príchod investorov a celebrít ako je Madonna do mesta „vytvoril problém s bývaním v niekoľkých štvrtiach“, tvrdí riaditeľ hotelového rezortu Luís Correia da Silva. „Ľudia by však nemali zabúdať, že ešte pred pár rokmi tieto štvrte zachrániť nikto nechcel,“ dodáva.

Od takzvanej karafiátovej revolúcie v roku 1974, ktorá v krajine ukončila dlhoročnú vojenskú diktatúru, bolo centrum Lisabonu napoly opustenou štvrťou, ktorej sa miestni obyvatelia skôr vyhýbali. Keď v roku 2011 získalo Portugalsko medzinárodnú pomoc, žilo v centre metropoly 552 800 obyvateľov a bolo tam 322 865 bytových jednotiek, z nich na 50 000 opustených.

Rok nato vláda schválila kontroverzný zákon a niektorí politici išli Portugalcom príkladom. Vtedajší lisabonský starosta António Costa presunul radnicu z historického sídla v centre mesta do bývalej továrne na dlaždice na námestí Intendente, neslávne preslávenej prostitúciou a drogami.

Od tej doby sa ale miesto zmenilo na nepoznanie. Vznikli tam remeselné dielne a kaviarne a ďalšie projekty sú vo výstavbe.

Kláštor sv. Hieronýma Foto: Marek Stańczyk
Lisabon, Kláštor sv. Hieronýma, Portugalsko Kláštor sv. Hieronýma

Podľa mestského geografa Luisa Mendesa, ktorý bojuje proti vysídľovaniu miestnych obyvateľov, ale môže Lisabon zabiť „zlatú hus“, na ktorú láka turistov. „Ak budeme vysídľovať starých obyvateľov a vytvárať komunitu pre majetných, čo potom ukážeme turistom, ktorí v našich uliciach chcú vidieť tradičný portugalský život?“ hovorí expert.

Niektorí Portugalci sa sťažujú, že vznikla dvojaká ekonomika, ktorá rozdeľuje spoločnosť na tých, ktorí pracujú s nehnuteľnosťami a v cestnom ruchu, a na tých ostatných.

Ostro kritizujú aj takzvanú disneyfikáciu Lisabonu. Príkladom fenoménu sú napríklad obchody ako Fantastický svet portugalských sardiniek, v ktorom si turisti môžu kúpiť konzervu sardiniek s dátumom ich narodenia na etikete.

Lisabon každoročne navštívi 4,5 milióna turistov. Pomer k miestnej populácii je pritom osem ku jednej. Tento rok sa má v metropole otvoriť približne 30 nových hotelov.