O krajine, kde sa v dlhom rade čaká na liečbu, do márnice aj na pohreb

Keď osemdesiatročný Miguel na konci decembra pociťoval prvé príznaky choroby, začala jeho rodina zháňať kyslíkovú bombu. Nebola však úspešná. „Lekári nám povedali, aby sme si zohnali kyslík, a tým začali naše strasti,“ povedala vnučka Karina, ktorá si nepriala zverejniť svoje meno.

Po dlhom a márnom hľadaní sa stav Miguela natoľko zhoršil, že bolo nutné ho previesť do nemocnice. Na prevoz a voľné lôžko však tiež bolo potrebné si vystáť rad.

Keď muž 4. januára zomrel, jeho blízki aj teraz dostali pokyn, že musia čakať. „Povedali nám, že náš dedo je zaradený na čakaciu listinu na spopolnenie pozostatkov,“ povedala Karina. „Musíte počkať,“ oznámilo krematórium rodine. Zariadenie bolo totiž zahltené kvôli vysokému počtu úmrtí.

Tlak na pohrebné služby sa vzhľadom na rast úmrtí citeľne zvýšil. Tohtoročný január zrejme zaznamenal najvyšší počet mŕtvych od začiatku pandémie.

Podľa oficiálnych údajov v Mexiku po nákaze koronavírusom zomrelo zhruba 160.000 ľudí, čo je tretí najvyšší počet na svete po Spojených štátoch a Brazílii. Počet nakazených predstavoval približne 1,8 milióna ľudí.

„Trvá to dlho, na kremáciu sa v priemere čaká až osem dní,“ hovorí Roberto García, riaditeľ pohrebnej služby Olimpia z hlavného mesta.

García pripomína, že pred pandémiou pozostatky čakali na spopolnenie 12 až 24 hodín. Za ním visia na čiernej tabuli mená osôb, ktorých telá musia zajtra vyzdvihnúť v nemocnici.

Čakanie na spopolnenie či pochovanie do zeme je také dlhé, že sa úrady obávajú zahltenia márnic v nemocniciach. „Dopyt je teraz poste príliš vysoký,“ hovorí García uprostred truhiel a urien, ktoré má vystavené vo výklade.

Mnohí dajú svojich drahých spopolniť, ostatní ich radšej nechávajú pochovať do zeme. Aj oni však musia počkať. „V decembri zrazu dopyt raketovo vzrástol,“ povedal riaditeľ jedného podniku vyrábajúceho truhly Pedro Jaramillo. „Naše sklady boli plné truhiel, ale keď vypukla pandémia, tak sme ich začali predávať vo veľkom. Je to apokalyptický stav,“ uviedol.

Teraz jeho firma, ktorá sa nachádza v meste Ecatepec neďaleko od hlavného mesta, vyrába zhruba 70 rakiev denne. Zamestnanci rakvy zdobia a vnútro vykladajú zamatom.

Výroba truhiel by sa logicky mala v dôsledku rastu dopytu zvýšiť. Podľa Jaramilla to však nie je také jednoduché. „Je to vysoko špecializovaná práca, ktorá si vyžaduje skúsené ruky. Nemôžeme len tak lusknutím prstov zdvojnásobiť výrobu,“ uviedol podnikateľ.

Tím, ktorý vedie Margarita Beristainová, ktorá pôsobí ako obchodná riaditeľka pohrebných služieb Jardines del Recuerdo, musel niekoľko rodín už odmietnuť. „Dopyt sa kvôli Covidu-19 mohutne zvýšil. Nemôžeme naše služby poskytnúť všetkým a mnoho žiadateľov odmietame,“ uviedla Beristeinová.

Oblečená v čiernom, ako sa v jej profesii predpokladá, Margarita Beristainová uvádza, že všetko závisí od kapacity márnice. Takzvaná „biela sála“ môže uchovať 44 tiel, ktoré čaká pochovanie do zeme či spopolnenie. „Keď niekoho odmietneme, tak to znamená, že nemáme miesto v márnici. Nechceme, aby rodiny strácali čas,“ uviedla.

Aby úrady vyhoveli zvyšujúcemu sa dopytu, nechali vykopať nové hroby a predĺžili otváraciu dobu pohrebných služieb, a to niekedy až do druhej hodiny ráno.