Putinova taktika: Nonstop ostreľovaný Mariupol upadá do beznádeje, ulice sú plné mŕtvol
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
V úzkej priekope narýchlo vyhĺbenej v zamrznutej zemi ležali telá niekoľkých detí. Bol tam 18-mesačný Kirill zasiahnutý do hlavy šrapnelom. Bol tam 16-ročný Iľja, ktorému výbuch roztrhal nohy počas futbalového zápasu na školskom ihrisku. Bolo tam dievčatko odeté v pyžame s obrázkami jednorožcov.
Všetci sú uložení s desiatkami ďalších ľudí v masovom hrobe na okraji mesta. Pracovníci telá hádžu dovnútra najrýchlejšie, ako môžu, pretože čím menej času strávia vonku, tým väčšie sú ich šance na prežitie.
„(Prajem si) jediné, aby sa toto skončilo,“ zúril robotník Volodymyr, zatiaľ čo vyťahoval vrecia s mŕtvolami z nákladného auta. „Do čerta so všetkými, s tými ľuďmi, čo toto začali!“ povedal.
Prichádzať však budú ďalšie telá. Z ulíc, kde ich vidieť na každom kroku, alebo zo suterénu nemocnice, kde sú naskladaní nevyzdvihnutí mŕtvi, dospelí aj deti.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
Taký je dnešný Mariupol, v ktorom predtým bývalo vyše 400.000 ľudí, a ktorého poloha postavila obyvateľov priamo do cesty ruskému dobývaniu Ukrajiny.
Stal sa pri tom symbolom snahy ruského prezidenta Vladimíra Putina rozdrviť ukrajinskú demokraciu, ale aj urputného odporu Ukrajincov.
Snahy o evakuáciu civilistov boli neúspešné, kým v utorok ukrajinské úrady oznámili, že z mesta odišla kolóna asi 4000 osobných vozidiel.
Odhadované státisíce ľudí, ktorí v Mariupole zostávajú, však jednoducho nemajú ako uniknúť. Okolité cesty sú podmínované a prístav uzavretý. Rusi tiež zablokovali snahy doručiť do mesta humanitárnu pomoc.
Okrem jedla tu chýba aj elektrina, voda je vzácnosťou. Obyvatelia rozpúšťajú sneh, aby mali čo piť. Pália kusy nábytku v improvizovaných ohniskách, aby si v mrazivých podmienkach ohriali ruky a uvarili niečo z tej trochy jedla, ktorú ešte majú.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
Samotné ohniská sú vyrobené z materiálov, ktorých je dnes v meste viac ako dosť: Tehál a kovových úlomkov zo zničených budov, ktoré sú rozosiate v uliciach.
Smrť je všade. Miestni predstavitelia registrujú vyše 2500 mŕtvych, ale mnohé telá nemôžu byť započítané kvôli neustálemu ostreľovaniu.
AP zdokumentovala mnoho úmrtí žien a detí, napriek tvrdeniam Ruska, že na civilistov neútočí. Lekári hovoria, že na každého zraneného ukrajinského vojaka im prejde pod rukami desať civilistov.
Ešte pred niekoľkými týždňami sa budúcnosť zdala oveľa svetlejšia. Ak osud miest určuje ich geografia, potom bol Mariupol na ceste k úspechu, so svojimi prekvitajúcimi železiarňami a oceliarňami i prístavom pre veľké lode a pri vysokom svetovom dopyte po oboch.
Tá istá geografia, ktorá dlho mestu pomáhala, sa však teraz obrátila proti nemu. Mariupol leží presne medzi regiónmi ovládanými proruskými separatistami a polostrovom Krym anektovaným Ruskom v roku 2014.
Dobytím prístavu by Rusi získali pozemný koridor medzi týmito dvoma oblasťami a tiež kontrolu nad Azovským morom.
Obliehanie mesta sa začalo ku koncu februára. O niekoľko dní neskôr sa pri jednej miestnej škole zišla skupinka chlapcov, aby si zahrali futbal. Možno už nemohli vydržať čakanie, možno sa jednoducho cítili nepremožiteľní, ako to u násťročných chodí.
Na mieste explodovala nálož. Výbuch zasiahol nohy mladého Iľju a chlapca sa už nepodarilo zachrániť.
O ďalšie dva dni, 4. marca, skončilo na pohotovosti ďalšie dieťa: malý Kirill zasiahnutý do hlavy šrapnelom. „Prečo? Prečo? Prečo?“ volala na chodbe nemocnice jeho plačúca matka Marina.
To bol deň, keď sa v meste rozhostila temnota, ľudia prišli o prúd aj o prísun informácií. Ukrajinské televízne či rozhlasové vysielanie nahradilo ruské, popisujúce svet, ktorý s realitou v Mariupole nemá nič spoločné.
Čím viac si ľudia uvedomovali, že naozaj niet cesty von, menila sa aj nálada v meste. Obyvatelia sa cez noc ukrývali v podzemných krytoch a cez deň sa horúčkovito snažili zaobstarať si zásoby, kým sa zase uchýlili do skrýš.
Medzi miestnymi začali vznikať konflikty, začalo sa rabovať. „Ľudia, prosím, držte spolu… Toto je váš domov. Prečo rozbíjate výklady?“ apeloval pred desiatimi dňami na rozvášnených obyvateľov istý vojak, pričom sa mu do očí hrnuli slzy.
Táto agónia zapadá do Putinových cieľov. Obliehanie je vojenská taktika, ktorá sa rozmohla v stredoveku a je založená na podrobení istej populácie skrze vyhladovanie a násilie.
Útočiacej sile umožňuje ušetriť svojich vojakov počas vpádu do nepriateľského mesta, namiesto nich pomaly umierajú civilisti.
Putin tento postup aplikoval v roku 2000 na čečenskú metropolu Groznyj a pred niekoľkými rokmi aj proti sýrskemu Halabu (Aleppu). Z oboch miest ostali len ruiny.
V Mariupole sa pred niekoľkými dňami ocitla v troskách aj miestna pôrodnica. Ruskí činitelia po bombardovaní prišli s tvrdením, že objekt využívali krajne pravicové ukrajinské jednotky, reportéri AP však na mieste nevideli nič, čo by naznačovalo, že nemocnica slúžila iným ako obvyklým účelom.
Rovnako nič nenasvedčuje pravdivosti ruských tvrdení, že tehotná žena vyfotená po nálete so skrvavenou tvárou, je herečka. O deň neskôr žena za zvukov ďalších explózií porodila dcéru Veroniku.
Dva dni po tom, čo dievčatko prišlo na svet, neďaleko nemocnice, kde sa matka i novorodenec zotavovali, zaujali pozíciu štyri ruské tanky označené písmenom Z.
Zdravotníci aj reportér AP sa tam ocitli pod paľbou ostreľovača, zatiaľ čo chodby boli lemované ľuďmi, ktorí nemali kam utiecť.
Na začiatku tohto týždňa už mali ruské jednotky budovu kompletne pod kontrolou. Lekárov aj pacientov tam uväznili a miesto začali používať ako základňu, vypovedali miestni predstavidelia a jeden z miestnych doktorov.
Námestník starostu Serhij Orlov predpovedal, že to najhoršie Mariupol ešte čaká. Očakáva, že v ďalších niekoľkých dňoch pribudnú „stovky a tisíce úmrtí“.