Európa vymiera: Kde žije najviac starých ľudí? V krajine na 1. mieste majú obyvatelia priemerne 54 rokov
Tento jav prináša nielen sociálne a ekonomické výzvy, ale aj potrebu prispôsobiť infraštruktúru, zdravotníctvo a dôchodkové systémy novým realitám.
Podľa najnovších údajov patria medzi najstaršie krajiny sveta aj mnohé európske.
Vysoký priemerný vek obyvateľstva v nich ukazuje, že starnutie populácie sa stalo realitou, na ktorú musia vlády reagovať.
Monako – krajina, kde dominuje staršia generácia
Na čele rebríčka stojí Monako s priemerným vekom obyvateľstva 54,4 roka.
Tento malý štát na Azúrovom pobreží je známy luxusným životným štýlom, ale aj tým, že je domovom veľkého počtu dôchodcov, ktorí si tu užívajú pokoj a výborné služby.
Monako je obľúbenou destináciou bohatých ľudí, ktorí sa tam sťahujú najmä kvôli priaznivému daňovému systému a vysokému životnému štandardu.

Japonsko – krajina s alarmujúcou demografiou
Japonsko sa už roky zmieta v demografickej kríze.
S priemerným vekom obyvateľstva 49 rokov a s rastúcim počtom ľudí nad 65 rokov sa krajina dostáva do situácie, kde mladá pracovná sila ubúda a sociálny systém je čoraz viac zaťažený.
Japonci síce patria medzi najdlhšie žijúce národy na svete, avšak klesajúca pôrodnosť a odmietanie masového prisťahovalectva spôsobujú vážne problémy na pracovnom trhu.
Mnohé japonské dediny sú opustené a vláda sa snaží zavádzať rôzne opatrenia na podporu pôrodnosti, no zatiaľ bez výrazného úspechu.
Taliansko – krajina s vymierajúcimi mestami
Taliansko (47,5 roka) je jednou z najviac starnúcich krajín Európy. Podobne ako v Japonsku, aj tu je pôrodnosť veľmi nízka a veľká časť mladých ľudí odchádza za prácou do zahraničia.
V niektorých oblastiach, najmä na juhu krajiny, nájdeme opustené dediny a mestá, kde zostali len starší obyvatelia.
Talianska vláda sa preto snaží ponúkať stimuly na osídľovanie týchto regiónov a podporovať mladé rodiny.
Grécko – starnutie v tieni ekonomických problémov
Grécko má priemerný vek obyvateľstva 45,7 roka a podobne ako Taliansko čelí problému vymierania vidieka.
Ekonomická kríza v minulých rokoch spôsobila masový odchod mladých Grékov do zahraničia, pričom tí, ktorí zostali, majú menší záujem o zakladanie rodín.
Výsledkom je rastúci počet dôchodcov a narastajúce výdavky na sociálnu starostlivosť.
Nemecko – ekonomický gigant s demografickou výzvou
S priemerným vekom 45,1 roka patrí Nemecko medzi najstaršie krajiny sveta.
Na rozdiel od Talianska a Grécka sa však Nemecku darí tento problém riešiť čiastočne vďaka prisťahovalectvu.
Krajina už roky otvára svoje dvere kvalifikovaným pracovníkom z celého sveta, čo pomáha udržať ekonomiku v chode.
Napriek tomu sú v niektorých regiónoch viditeľné problémy so starnutím populácie a nedostatkom pracovnej sily.
Bosna a Hercegovina, Španielsko a Chorvátsko – demografická kríza v postkomunistických krajinách
Bosna a Hercegovina (44,9), Španielsko (44,9) a Chorvátsko (44,8) majú veľmi podobné demografické charakteristiky.
V týchto krajinách je vysoký podiel starších ľudí a nízka pôrodnosť.
Mladí ľudia často odchádzajú za lepšími pracovnými príležitosťami do západnej Európy, čo ešte viac prehlbuje problém starnutia obyvateľstva.
Južná Kórea – budúci demografický problém?
Južná Kórea (44,5) sa dostala na zoznam starnúcich krajín relatívne nedávno.
Prudký ekonomický rozvoj v 20. storočí, vysoké náklady na život a pracovný tlak spôsobili, že čoraz menej mladých ľudí sa rozhoduje pre zakladanie rodín.
Ak sa situácia nezmení, Južná Kórea môže v najbližších desaťročiach čeliť podobným problémom ako Japonsko.
Bulharsko – krajina s najrýchlejšie vymierajúcou populáciou v EÚ
Bulharsko (44,3) je krajinou s najrýchlejšie vymierajúcou populáciou v celej Európskej únii.
Dôvodom je kombinácia nízkej pôrodnosti, vysokej emigrácie a dlhodobej ekonomickej nestability.
Odhaduje sa, že do roku 2050 môže krajina stratiť až 25 % svojej populácie, čo predstavuje obrovský problém pre jej budúcnosť.
Aké sú dôsledky starnutia populácie?
Starnutie populácie prináša množstvo výziev, vrátane:
- Nedostatku pracovnej sily – Mnohé krajiny budú musieť riešiť, ako nahradiť chýbajúcich pracovníkov v rôznych odvetviach.
- Rastúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť – Staršia populácia si vyžaduje viac lekárskej starostlivosti, čo zvyšuje tlak na zdravotnícky systém.
- Kolapsu dôchodkových systémov – Menej pracujúcich znamená menej prispievateľov do dôchodkových fondov.



© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ