Nové židovské múzeum je dôkazom obrody Židov v Rusku

Po boľševickej revolúcii sa zo Zimanenkovove stala horlivá komunistka, ktorá sa svojho syna snažila vychovať vo viere v nový režim, ktorý sa usiloval o potláčanie rasových a náboženských rozdielov. Jej vnuk, ktorý sa narodil už po smrti boľševického diktátora Stalina, však už bol obozretnejší. Na vlastnej koži totiž pociťoval silnejúci štátny antisemitizmus sovietskeho režimu.

Teraz sa storočná Zimanenkovová vracia k svojim židovským koreňom. Pracuje v nedávno otvorenom moskovskom Židovskom múzeu a centre tolerancie, ktoré je najväčšou inštitúciou svojho druhu v Európe a ktoré je prvým vážnejším pokusom priblížiť komplexné dejiny ruských Židov. Akýmsi mikrokozmom dejín Židov v Rusku v priebehu uplynulého storočia sú štyri generácie rodiny Zimanenkovových, ktoré zažili útlak za cárskeho režimu, ťažkosti v dobách Sovietskeho zväzu i súčasnú obrodu židovského života v Rusku, čoho dôkazom je aj novo otvorené múzeum.

Múzeum približuje históriu príbehmi obyčajných ľudí

Múzeum približuje históriu Židov prostredníctvom príbehov obyčajných ľudí, ktorí ožívajú pomocou videorozhovorov a interaktívnych tabúľ. Náklady sa vyšplhali na 50 miliónov dolárov a a postavilo sa pod záštitou ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa snaží dostať späť do vlasty Rusov žijúcich v zahraničí. Putin v roku 2007 prispel na vybudovanie múzea symbolicky svojím mesačným platom 5 600 dolárov. Podľa šéfa múzea Borucha Gorina sa múzeum nebude zaoberať len prenasledovaním Židov. „Boli tu pogromy, ale je tu prítomná aj aktívna rola Židov v ruskej spoločnosti, či už to boli vedci, spisovatelia alebo novinári,“ hovorí Gorin.

Pred rokom 1917 žilo na území ruského impéria asi päť miliónov Židov, čo bola najväčšia židovská komunita v Európe. Židia mohli žiť len v „pásme osídlenia“, ktoré zahŕňalo oblasti západného Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Poľska. V súčasnosti žije v Rusku asi 150-tisíc ľudí, ktorí sa hlásia k židovskej národnosti.

Energická starenka Zimanenkovová väčšinu svojho života verila komunistickým ideálom a svoje židovstvo neriešila. „Boli sme predsa sovietski ľudia,“ hovorí. Židovské korene jej rovnako ako ďalším Židom pripomenulo tzv. sprisahanie „bielych plášťov“, prípad skupiny židovských lekárov, ktorých Stalin obvinil z plánu zabiť najvyššieho činiteľa ZSSR. Proces vyvolal prvú veľkú vlnu antisemitizmus v povojnovom Sovietskom zväze. Syn Zimanenkovovej, fyzik Anatolij Rozin (78), však dodáva, že rodina vtedy sprisahaniu uverila. Inak sa Rozin považuje za ateistu a k svojim koreňom má vlažný vzťah.

Židovské korene si najviac uvedomuje najmladšia generácia

V posledných dekádach Sovietskeho zväzu síce nebol antisemitizmus oficiálnou politikou, Židia však mali problémy s prijatím na školu alebo s možnosťou vycestovať. 47-ročný synovec Anatolij a jeden z vnukov Zimonenkovovej Mark tiež vyrastal v rodine, v ktorej sa židovské tradície veľmi nedodržiavali. A aj keď nemal skúsenosť s diskrimináciou, ktorá v 70. a 80. rokoch prinútila státisíce sovietskych Židov emigrovať, tvrdí, že vďaka zdieľanému bremenu nerovnosti nadviazal vzťah s ostatnými Židmi. Mnoho jeho známych odišlo do Izraela, dôvodom však bola podľa Rozina skôr túžba po slobode a po profesijnom uplatnení, ako otázka viery. On sám i jeho strýko tiež mohli emigrovať, ale odmietli to. „Vždy som patril sem,“ hovorí Anatolij Rozin.

Prípady prejavov antisemitizmu v posledných rokoch ubúdajú a nebezpečenstvo predstavujú hlavne izolované útoky mladých radikálov. Aj členovia rozvetvenej rodiny Zimanenkovovej uvádzajú, že antisemitizmus nijako nepociťujú. K židovským koreňom sa však hlásia hlavne najmladšie generácie, čo dokazuje aj vekový priemer vo vedení múzea. V detskom oddelení múzea pracuje aj pravnuk Zimonenkovovej Lev Rozin (24). K židovstvu sa tento mladík i jeho dvaja mladší súrodenci dostali vďaka pobytu v detskom židovskom tábore v Maďarsku. Kým Lev Rozin sa snaží dodržiavať židovské sviatky a nariadenia, pre jeho otca je židovstvo širší pojem. „Pramení to z pocitu spolupatričnosti k rodine, jej koreňom, babičkiným príbehom,“ hovorí Mark Rozin.

Podobnú obrodu židovského života ako Rusko zažíva aj Poľsko, kde sa na miestach bývalého varšavského geta má otvoriť podobné múzeum už budúci rok.