„Hľadala som samotu v horách a tradičný životný štýl,“ zveruje sa Helena Rannebergová, ktorá strávila niekoľko dní v chráme Mihwangsa asi 300 kilometrov juhozápadne od Soulu.
„Najťažšie pre mňa bolo spať na drevenej podlahe. Nemohla som v noci vôbec zaspať,“ hovorí táto Dánka, ktorá pracuje v internetovom poradenstve.
Naozaj to pre človeka zo Západu nie je nič jednoduchého. Deň začína pre všetkých – ako pre mníchov, tak pre návštevníkov – úderom štvrtej hodiny rannej.
Desiatka hostí v Mihwangse, študenti aj zamestnanci, Juhokórejčania aj cudzinci, všetci sa ráno zhromaždia v sále, kde sa konajú meditácie. Ešte rozospatí prichádzajú v podivnej procesii vo svojich sivých kimono.
Móda Templestay (pobyt v chrámu) sa zrodila po svetovom šampionáte vo futbale v Južnej Kórei a v Japonsku, kedy vláda v Soule vyzvala všetky štruktúry, v ktorých je možné ubytovanie, aby sa podieľali na rozšírení nepostačujúcej kapacity hotelov.
Jeden z hlavných budhistických poriadkov v krajine Čo Kje ihneď zareagoval.
„V rámci budhizmu existovala spoločná vízia o tom, že musíme udržiavať kontakty s vonkajším svetom a otvárať sa verejnosti,“ uvádza predstavený mníchov v Mihwangse Kum Kang.
Počas desiatich rokov sa nachádzalo v stovke chrámov viac než dva milióny turistov. V roku 2011 ich bolo 212 437, z ktorých 12 percent tvorili cudzinci.
Ceny zodpovedajú skromnému ubytovaniu a strave a sú na Južnú Kóreu veľmi mierne: pohybujú sa v prepočte okolo 30 až 40 eur na noc.
Vo voľnom čase môžu hostia podnikať výlety do okolitej prírody, čítať, popíjať čaj alebo pomáhať pri nespočetných činnostiach v chráme. Alkohol a tabak sú zakázané.
„V čase, kedy sa nekonajú náboženské ceremoniály, odpočívam, popíjam čaj s mníchmi a hovorím s nimi o živote. Skrátka robím všetko to, o čom som snívala,“ vyhlasuje Sung-Kjong, mladá žena v domácnosti.
Žiadny z mníchov v Mihwangse nehovorí anglicky, je tu však jeden laik, ktorý slúži ako tlmočník. Aj tak na tom nezáleží, veľká radosť, rovnako ako veľká bolesť, sú často nemé.