„Tu to bolo ako na Bahamách,“ hovorí Alexandre Itier v temnom hangári chrániacim pred eróziou vzácnu pôdu starého lomu a osvetľuje halogénovou lampou vápenec. Objavujú sa tam stovky stôp, malých i veľkých, ktoré naznačujú, kde bola „pláž pterosaurov“.
„Pred 140 miliónmi rokov siahalo more až sem. Zvieratá zanechali svoje stopy v bahne, ktoré vyschlo a stopy v ňom zostali ako v sadre,“ vysvetľuje turistom sprievodca a správca pláže v Crayssacu.
Objavené tu boli stopy tridsiatky zvierat, dinosaurov a ich lietajúcich príbuzných pterosaurov, ktorí mohli dorásť do veľkosti turistického lietadla. Tieto vo svete ojedinelé stopy umožnili zistiť, že pterosaury chodili po štyroch a nie po dvoch, ako nejaké sliepky, hovorí Alexandre Itier.
Toto výnimočné dedičstvo však bolo ohrozené. „Polícia už chytila jedného zlodeja, dobre známeho tým, že predával skameneliny. Dostal malú pokutu,“ uvádza Itier. Na rozdiel od archeológie totiž geológia nepodlieha ochrane a skamenelina je považovaná len za kameň. „Zlodeji môžu byť obžalovaní len pre porušovanie súkromného vlastníctva,“ vysvetľuje správca lokality.
Dekrétom z 2. júla tu preto zriadili prírodnú geologickú rezerváciu. Na 800 hektároch zahŕňa 21 obcí a 59 lokalít. Ide o takmer štyrikrát väčšiu plochu, ako zaberá slávny Geopark Vulkanland Eifel na severozápade Nemecka. Ide o najväčšiu prírodnú geologickú rezerváciu vo Francúzsku.
Najmä je však dôležitá právna ochrana lokality. „Predtým si tu mohol niečo zobrať kdekto. Dnes sú za to tisíceurové sankcie,“ uvádza jeden z iniciátorov rezervácie, geológ Thierry Pelissierom. Predtým sa mohol len roky bezmocne prizerať „obrovskému rabovaniu“ skamenelín starých 18 až 52 miliónov rokov v týchto bývalých baniach, z ktorých najznámejšia je Cloup d'Aural. „Niekedy tu zlodeji vyrýpali desiatky kubických metrov. Niektorí tu trávili celé letné mesiace,“ hovorí.
Cieľom vzniku rezervácie je aj uľahčenie vykopávok. To je veľmi dôležité, pretože je ešte veľa čo odkrývať. „Až doteraz neboli na vykopávky takmer žiadne prostriedky, ale teraz máme päťdesiatkrát väčšie možnosti financovania,“ uvádza Thierry Pelissierom.
Zdôrazňuje jedinečný charakter skamenelín a ukazuje na úctyhodnú „príšeru z Cahors“. „Ide o najlepšie zachovanú kostru cadurcothera (druh nosorožca bez rohov) na svete,“ hovorí a ukazuje na lebku s úctyhodnými zubami, chrbticu a prsty.
Vďaka prítomnosti fosforečnanov, ktoré umožňujú výbornú konzerváciu, tam našli aj mumifikované zvieratá. To je veľká vzácnosť. Napríklad tam našli prehistorickú salamandru aj s mozgom, pohlavnými orgánmi a dokonca aj trávicou trubicou obsahujúcou zvyšky poslednej koristi.