K atraktívnym a mňa neustále napĺňajúcim pocitom patrí úžasná atmosféra, ktorá vládne vo väčšine hotelov a tvoria ju zamestnanci, dizajn, prostredie, zariadenie hotela, denný kolobeh a, samozrejme, hostia. Tá povinná časť zahŕňa množstvo administratívy, ale to dnes nie je výnimkou už asi v žiadnom inom odvetví. Možno špecifickou nevýhodou v hotelierstve je, že práca sa nekončí vypnutím počítača, odchodom z pracoviska – hotel funguje 365 dní v roku a hotelieri pracujú najusilovnejšie najmä v čase, keď všetci ostatní oddychujú, cez sviatky a prázdniny. Napriek tomu stále som presvedčený a nadšený svojím výberom povolania.
Ste jedným z najmladších riaditeľov bratislavských hotelov, kde sa začala vaša kariéra?
Keď som maturoval na strednej škole, spolužiaci o mne hovorili, že raz budem viesť hotel. Vtedy som sa len pousmial, ale pravda je, že hotely ma vždy priťahovali. Preto som si vybral štúdium na Vysokej škole cestovného ruchu, odbor hotelierstvo a gastronómia v Budapešti. Škola ponúkala nezvyčajné predmety, napríklad etika a etiketa, prezentačné schopnosti, manažment, ale aj zaujímavé kurzy ako jazda na koni či organizovanie prehliadok kultúrnych pamiatok. Navyše v nej kládli aj veľký dôraz na prax.
Mnohí ľudia si myslia, že sa cez niektoré príbuzné profesie dokážu prepracovať k takýmto postom aj bez vysokej školy. Ako vám pomáhala škola?
Posledných deväť mesiacov v roku pred ukončením štúdia má každý študent povinnosť získať prax v odvetví, napríklad v cestovnom ruchu, reštauráciách, v mojom prípade v hoteli. Škola buď priamo spolupracuje s hotelmi a pomôže vám nájsť vhodné miesto, alebo sú k dispozícii medzinárodné výmenné študijné programy. Ja som mal ísť pôvodne do Brazílie, ale v tom čase prebiehala vojna v Juhoslávii a na mape sme boli pre Brazílčanov príliš blízko, tak som neodcestoval.
Dnešní mladí absolventi vysokých škôl túžia po manažérskych pozíciách. Aká bola vaša prvá pracovná skúsenosť?
Po skončení vysokej školy som hľadal zamestnanie, chodil som na pohovory, reagoval na rôzne pracovné ponuky. Vybrali si ma na marketingovú pozíciu do istej firmy, ale aj do hotela ako nočného audítora. Mal som možnosť voľby – finančne a náplňou zaujímavá práca alebo jeden z najnižších stupňov v hotelovom odvetví za neporovnateľne nižší plat. Musel som zvážiť, čo som ochotný obetovať, aké mám vízie do budúcnosti, kde sa približne vidím. Vybral som si skúsenosť v hoteli.
Prečo ste sa takto rozhodli?
Bol to päťhviezdičkový hotel, vedel som, že vo veľkom hoteli sa naučím najviac. Trh práce bol plný a hotely mali na výber z množstva kvalitných kandidátov. Hotelová sieť Accor sa plánovala posunúť na slovenský trh a zaujali ju moje jazykové znalosti. Ocitol som sa na správnom mieste v správnom čase so správnymi ľuďmi.
Napriek perspektívnym plánom siete ste stále boli na poslednom schodíku…
Ako nočný recepčný som pracoval dva a pol roka, okúsil som základy fungovania hotela zdola. Cez deň som mal voľno a keďže som typ človeka, ktorý stále potrebuje prílev vedomostí, chýbalo mi štúdium, škola. Rozhodol som sa prihlásiť na denné štúdium Ekonomickej univerzity Corvinus v Budapešti so zameraním na európsky integračný a ekonomický rast. Slovensko ešte nebolo členom EÚ, preto sa mi tento odbor zdal atraktívny a perspektívny. V práci som postupne postúpil na denné zmeny, neskôr som sa stal vedúcim zmeny, front desk manažérom a takto postupne plán otvorenia hotela Ibis na Slovensku nadobúdal konkrétnejšiu podobu aj pre mňa.
A vy ste sa stali riaditeľom nového bratislavského hotela?
Ešte predtým som prostredníctvom siete Accor absolvoval tréningové programy, Joung Talent Program, Accor International Hotel Management a Mercure Cross training v Nemecku a Maďarsku. Oboznámil som sa s kompletným životom hotela, s fungovaním jednotlivých oddelení – marketingom, finančným, oddelením ľudských zdrojov. Manažérske tréningy zahŕňali strategické plánovanie a rozvoj, manažment hotela, ľudské zdroje na vysokej úrovni. Pred samotným otvorením Ibisu som pôsobil v Nemecku, v Maďarsku, aby som spoznal špecifiká tejto siete, ako funguje, aké má štandardy. Navyše Nemci často navštevujú Bratislavu, čo sa týka biznis klientely. Po nadobudnutí týchto vedomostí som začal najprv s otvorením Ibis hotela a v súčasnosti druhého hotela siete, 4-hviezdičkového hotela Mercure.
Aké sú podľa vás vlastnosti, ktoré predurčujú ľudí k úspechu?
Skôr by som vyzdvihol osobnostný prístup, či už formou sebareflexie, alebo navonok. Ideálna je kombinácia pokory so schopnosťou presadiť sa. Byť sebavedomý, ale schopný hodnotiť sám seba. Ak niečo neovládam, priznať to, ale mať chuť učiť sa, posúvať sa dopredu. Nájsť spôsob sebarealizácie v rámci globalizácie. Nadnárodné spoločnosti chcú pridanú hodnotu, nie sivú myš. Čo naplní mňa a akú pridanú hodnotu môžem ponúknuť ja, ako zlepšiť procesy, štandardy. Myslím, že tento prístup pomôže človeku k úspechu.