O tokajskom víne sa hovorí ako o elixíre večnej mladosti. Aj preto si ho hojne dopriali králi, cisári a ruskí cári, tí mali vo svojich pivniciach v Sankt Peterburgu vzácne staré ročníky tokajského. Medzi obdivovateľov tokajského vína patrili aj Voltaire, Cromwell, ba i Napoleon a slávny francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V tomto období tokajské víno dostalo prívlastok – Vinum regum – reg vinorum, čo v slovenskom preklade znamená víno kráľov – kráľ vín.
Seriál: Letná dovolenka na Slovensku
Na špecifickej a jedinečnej chuti tokajského vína má svoj podiel nielen výdatné slnečné žiarenie, ale aj pôda sopečného pôvodu, na ktorej sa vínna réva pestuje. Dôležitú úlohu hrá počasie, ideálna je dlhá a slnečná jeseň. Vtedy vyzrievajúce bobule napadne ušľachtilá pleseň, ktorá ich vysuší a zostanú cibéby – hrozienka, bez ktorých kvalitné tokajské víno nemožno vyrobiť.
Základom výroby tokajských vín sú stáročiami vyskúšané odrody viniča – Furmint, Lipovina a Muškát žltý, ktoré musia byť použité v stanovenom pomere. Práve Furmint priniesli v 13. a 14. storočí do oblasti ďalší kolonisti z Apeninského polostrova. Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch pochádza z roku 1560. Vtedy sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balázsa objavuje pomenovanie cibéby.
Povestné sú aj tokajské pivnice. Väčšina z nich pochádza z čias tureckých vojen v 16. až 17. storočí.
Do slovenskej tokajskej oblasti, ktorá má 907 hektárov, patria obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.
V Malej Tŕni bola v roku 1924 založená Štátna výskumná stanica, na základe jej výsledkov bol vydaný zákon O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku. Práve v Malej Tŕni už tento týždeň začnú zbierať odrodu muškát, ktorá dozrieva ako prvá. ,,Ak počasie vydrží, úroda by mala byť veľmi dobrá," hovorí starostka Monika Rakacká.
V okolí je viacero rodinných pestovateľov tokajského vína, preto návšteva vínnych pivníc nie je problém. ,,Vo februári chcem otvoriť aj vlastný obecný vínny dom. Škoda len, že v okolí niet viacero atrakcií, v tomto nás Maďari už predbehli, vedia to robiť," povzdychla si starostka. Situáciu sa snaží zlepšiť združenie Tokajská vínna cesta, ktoré vzniklo na podporu rozvoja turizmu a kultúry v Tokajskej vinohradníckej oblasti. Tokajská vínna cesta zahŕňa tokajské obce, pestovateľov a výrobcov vín z tejto oblasti, kultúrne i historické pamiatky, vinotéky, vinárne, poskytovateľov stravovacích a ubytovacích služieb, cestovné kancelárie, remeselníkov či združenia podieľajúce sa na rozvoji Tokajskej vinohradníckej oblasti.
Návšteva tokajskej vinohradníckej oblasti so starými vinnými pivnicami, kde možno ochutnať pravé tokajské vína dozrievajúce v drevených sudoch niekoľko rokov, je zážitkom, na ktorý sa nezabúda. Postupne túto oblasť objavujú aj zahraniční turisti. Na jar sem prišli aj švajčiarski hokejoví fanúšikovia, ktorých okrem hokeja a Košíc zaujímala práve oblasť Tokaja.
Užitočné rady
- najviac sa oplatí prísť koncom leta alebo na jeseň, keď sa zbiera úroda. Okrem ochutnávky vín tak záujemcovia môžu byť aj pri zrode nového tokajského vína
- s ubytovaním a stravovaním nie je problém, vo viacerých obciach sa dá najesť i prespať
- ak sú východiskovým bodom Košice, je na zváženie, ktorú trasu si na cestu autom vybrať. Pri ceste cez Slanec sa dá pokračovať ďalej smerom na Zemplínsku Teplicu a odtiaľ ďalej, alebo v Slanskom Novom Meste odbočiť na Kalšu. Cesty sú síce užšie a často v horšom stave, no trasa ide bližšie pri Slanských vrchoch a ponúka pekné pohľady na hory
- dlhšia, ale o niečo pohodlnejšia je trasa cez Dargov smerom na Sečovce, kde stačí odbočiť na Trebišov
- dôležité informácie sú na stránke združenia Tokajská vínna cesta www.tvc.sk, prípadne na stránkach obcí v regióne Tokaj
Ďalšie atrakcie v okolí
- V Trebišove, ktorý je vzdialený niečo cez dvadsať kilometrov, sa oplatí vidieť kaštieľ, park, expozíciu vlastivedného múzea či zvyšky zrúcanín hradu Parič.
- Blízko sú aj veľké rieky Bodrog a Latorica, kde je viacero území s chránenými živočíchmi a rastlinami. Za zmienku stojí národná prírodná rezervácia Tajba pri Strede nad Bodrogom. Ide o mŕtve rameno Bodrogu, ktoré predstavuje pozostatky močiarnych spoločenstiev územia Medzibodrožia. Vyskytuje sa tu vzácny druh korytnačky močiarnej a vodné vtáctvo.
- Kaštieľ v Borši, sídlili tu viaceré významné rody, napríklad Perényovci, Lórantffyovci či Rákocziovci. Tu sa narodil aj František Rákoczi II., vodca posledného stavovského povstania.
- Za návštevu stoja zrúcaniny hradu vo Veľkom Kamenci a Kazimíre. Zrúcanina nad obcou Kazimír je na kopci pri dedine, hrad Kamenec je prakticky súčasťou obce. Nie je problém ich nájsť, prípadne sa stačí opýtať miestnych obyvateľov.