Teraz sa skúma jeho viac ako tisícročná urbanistická štruktúra. Mesto poskytuje mimoriadne zážitky pre návštevníkov aj autentické scény pre historické a biblické filmy. Jedným z nich, ktorý ma priviedol do Matery, bol známy film Kristus sa zastavil v Eboli od režiséra Francesca Rossiho.
Na začiatku môjho príbehu o Matere bola výstava Architektúra bez architektov. Koncom 60. rokov minulého storočia putovala táto výstava po svete. V rámci vtedajšieho uvoľnenia kultúrnych vzťahov sme ju mali možnosť vidieť aj v Bratislave.
Americký architekt a teoretik Bernd Rudofsky, medzivojnový emigrant, rodák zo Suchdolu na Morave, skoncipoval výstavu, ktorá hľadala korene organickej architektúry v historických, rastlinných a topografických štruktúrach. Následne vyšla aj rovnomenná kniha.
Tu sa na fotografiách objavila Matera ako mesto v skalnej rokline, ako sústava ruín a skalných jaskýň budovaných ľuďmi od paleolitu až po 50. roky minulého storočia. Zažila antické obdobie ako súčasť rímskej provincie aj vpády Longobardov. Po rozpadnutí Byzantskej ríše sa tu usadili byzantskí a benediktínski mnísi. Vo vápencových jaskyniach je zachované množstvo chrámov so vzácnymi freskami.
Z kníh a časopisov bola známa fotogenická veduta mesta, ale z fotografií nebolo možné vnímať skutočný rozsah a topografiu mesta tiahnuceho sa po svahoch rokliny nad riečkou Gravina. Atmosféru tohto výnimočného mesta je potrebné zažiť priamo na kamenných terasách, v skalných chrámoch i obytných jaskyniach. Šokujúci je rozsah týchto priestorov. Píše sa o troch tisícoch jaskýň.
Byt v jaskyni
Až na mieste som pochopil, čo znamenajú Sassi di Matera (skaly Matery). Je to názov pre staré pôvodné mesto v rokline a v skalách. Nové mesto vybudovali hore nad kaňonom a presťahovali tam desaťtisíce obyvateľov jaskýň v 50. a 60. rokoch po veľkom škandále, keď vyšlo najavo, v akých pomeroch žijú ešte ľudia v Taliansku v 20. storočí.
Staré mesto sa delí na Sassi Barissano a Sassi Caveoso. Po vyhlásení mesta za kultúrnu pamiatku UNESCO sa začína obnova polorozpadnutých a chátrajúcich stavieb. Matera návštevníka prekvapí rozsahom ruín, v ktorých bývalo vyše dvadsaťtisíc ľudí. Sassi Barissano majú aj murované časti domov, ktoré sa tu po tisícročia vrstvili nad podzemnými jaskyňami. Navštívili sme vzorový jaskynný byt, kde žili ľudia spolu so zvieratami ešte pred polstoročím.
Sassi Caveoso tvorí sústava obytných podzemných jaskýň s minimom nadstavieb. Táto časť mesta je zrastená s terénom. Vápencová krajina Murgie je rozrezaná kaňonom rieky a prerastená krasovými útvarmi, jaskyňami a roklinami. Väčšina života sa odohrávala v jaskyni a pred vchodom na uliciach a terasách. Skalnaté jaskyne sa teraz pomaly rekonštruujú na byty, hotely, galérie, obchody a kaviarne.
Láka ekológov aj filmárov
Príbeh Matery odhalila kniha a film Kristus sa zastavil v Eboli. Knihu napísal torínsky lekár Carlo Levi, ktorý prežil roky 1936–1937 vo vyhnanstve v dedinke Aliano ako nepohodlný kritik Mussoliniho režimu. Symbolicky použil mesto Eboli, kde končila železnica a cesty, ako koniec civilizácie. Ďalej za mestom sa tiahli už iba nevľúdne pahorky Basilikaty, pôvodne Lukánie. V tých horách ležala aj Matera.
V roku 1978 podľa knihy natočil Francesco Rossi rovnomenný film o židovskom lekárovi, repatriovanom do tohto bohom zabudnutého kraja. Tu sa zastavil čas. V horách nebolo cítiť ani vojnu, ale ani vplyv Vatikánu či Ríma. Väčšina mužov bola vysťahovaná v Amerike. Dedinu riadili ženy a niekoľko zbohatlíkov zo zámoria.
Film patrí medzi najvýznamnejšie diela talianskeho neorealizmu. Kulisu pre film poskytla Matera, jej drsná krajina, úzke uličky s kamennými schodami, ruinami a záhadnými okienkami. Po návšteve výstavy, prečítaní knihy a zhliadnutí filmu sme sa dostali do živej rozpálenej Matery, ktorá patrí medzi svetové dedičstvá UNESCO a neboli sme sklamaní.
Matera predstavuje najstaršiu európsku megaštruktúru obývanú 8 000 rokov. Vedci i architekti študujú urbanistické aj spoločenské vzťahy skalného mesta, jeho klímu, geológiu, vetranie, chladenie, vykurovanie, osvetlenie i vodný režim. Matera slúži ako autentický experiment a laboratórium pre ekológov. Ako prototyp trvalej udržateľnosti miest. Na univerzitách sa spracúvajú experimentálne projekty rekonštrukcií jaskynných priestorov.
Matera je lákavá aj pre filmárov. Mel Gibson tu objavil pre svoj slávny film o Kristovom živote kulisy Nového Jeruzalemu i Golgotu. Množstvo scenérií a polorozpadlých ruín poskytuje neskutočné scény pre historické a biblické filmy. Aj Pasolini tu našiel scény pre svoj film Matúšove pašie.
Masový turizmus na juhu Talianska väčšinou končí na plážach Gargana. Basilikata a Apúlia ležia mimo dopravných trás. Vďaka tomu sa ich pôvodná krása zachovala. Spoločne s trulli v Alberobello však bude aj atraktívita Matery stúpať. Čas sa tu zastavil v roku nula, ale pribúdajú ľudia, ktorí objavili a doceňujú výnimočný odkaz tohto nesmrteľného mesta.