Za všetko, čo dnes o hrade odborníci vedia, vďačia archeologickému výskumu, ktorý začalo v druhej polovici 20. storočia realizovať Slovenské banské múzeum pod vedením jeho bývalého riaditeľa Jozefa Labudu.
„Všetko okolo Banskej Štiavnice sa točí okolo sopky a baníctva. Vedomie, že iba 20 minút chôdze od centra stál jedinečný banský hrad, jediný známy na Slovensku, nám nedalo spávať. Bolo nám jasné, že nemôžme uvažovať o jeho fyzickej rekonštrukcii, začali sme uvažovať o rozšírenej realite. Členom našej organizácie je spoločnosť V.I.S.I.O.N., ktorá v Banskej Štiavnici prevádzkuje expozíciu Cesta v čase. Tá sprevádza návštevníka baníckou históriou za pomoci hologramov, virtuálnej reality, rozpohybovaných obrazov, interaktívnych prvkov a technológií. Oslovili sme teda túto spoločnosť aj historika Labudu a výsledkom je aplikácia, ktorá banský hrad Glanzenberg priblíži širokej verejnosti,” popísal zrod myšlienky výkonný riaditeľ.
Keď návštevník zacieli zo štiavnickej Kalvárie, od Starého zámku, alebo z Javiska pri Červenej studni smartfónom na kopec Glanzenberg, môže na jeho vrchole obdivovať mohutnú siluetu hradu z diaľky. Na každom z týchto miest nájdu tabuľu s QR kódom, cez ktorý si aplikáciu stiahnu.
Tieto hojne navštevované miesta však slúžia iba na navnadenie návštevníkov k návšteve archeologickej lokality. Tu sa priamo na torzách múrov týči hrad v svojej plnej kráse, vidia ho zblízka a z vnútra.
Jeho históriou návštevníka sprevádza rytier v audio aj textovej podobe a v mobile vidí artefakty, ktoré tu vykopali archeológovia.
„Chceli sme domácim i návštevníkom priblížiť pocit, akoby stáli priamo v banskom hrade a mohli sa v ňom ľubovoľne pohybovať. Použili sme technológiu rozšírenej reality, ktorá na podobnom projekte a v podobnom rozsahu zatiaľ na Slovensku nebola použitá,“ objasnil zakladateľ spoločnosti V.I.S.I.O.N Peter Marek.