Prírodovedci tu plánujú predovšetkým študovať vznik ekosystémov, a to najmä pomocou trusu morských vtákov na tomto panenskom ostrove. Ten sa zrodil sopečnou aktivitou v novembri 2013 uprostred súostrovia Ogasawara asi tisíc kilometrov južne od Tokia.
Súostrovie pre jeho izoláciu zaradilo UNESCO v roku 2011 na Zoznam svetového dedičstva pre jeho biologické bohatstvo, ktoré umožňuje študovať mechanizmy vývoja prirodzeného prostredia.
Ostrovy Ogasawara sú znamenitým príkladom prebiehajúcej evolúcie v ekosystémoch oceánskych ostrovov, uvádza UNESCO na svojich internetových stránkach. Nový ostrovček sa stále rozširuje a spája sa so susedným ostrovčekom Nišinošima. Koncom tohtoročného februára tak zväčšená Nišinošima merala zhruba 1,95 kilometrov od východu k západu a 1,8 kilometra od severu k juhu. Podľa japonskej pobrežnej stráže má celkom 2,45 štvorcového kilometra. Nová krajina sa v tejto južnej zóne Japonska objavila prvýkrát po 40 rokoch.
„My biológovia máme veľký záujem o nový ostrov, pretože tu môžeme sledovať samý začiatok procesu evolúcie,“ uvádza profesor Naoki Kači, riaditeľ oddelenia výskumu na súostroví Ogasewara pri Tokijskej univerzite. Posledná letecká fotografia ostrova Nišinošima pochádza z 27. apríla. Je na nej vidieť mohutný biely dym stúpajúci z vulkanického komína. Teraz je na ostrov vstup zakázaný.
Profesor Kači varuje pred preniknutím cudzorodých druhov do tohto „prírodného laboratória. "Žiadam všetkých, ktorí by na ostrove pristáli, aby boli veľmi ohľaduplní k zachovaniu miestneho prostredia a predovšetkým, aby so sebou nevozili cudzie druhy,“ zdôrazňuje. „Biológovia vedia, čo majú robiť. Ale prvý vedecký tím, ktorý vkročí na ostrov, bude zrejme zložený z geológov a vulkanológov, ktorí sa nemusia v tejto problematike vyznať,“ dodáva.
Keď Kači v roku 2007 začínal študovať iný ostrovček Ogasewary, jeho tím mal pripravený vydezinfikovaný priestor na skladovanie všetkých prístrojov, ktoré boli nové a predbežne sterilizované. Profesor vyzýva na bdelosť a vyhlasuje, že je ochotný svojim kolegom poradiť. Až sa na Nišinošime spomalí vulkanická aktivita, japonský biológ očakáva, že sem morské prúdy či migrujúce morské vtáky zanesú semená a rastliny.
„Mojou obľúbenou témou je vplyv vtákov na ekosystém rastlín. Ako ich trus premenený na organické hnojivo ovplyvňuje vegetáciu a ako ich činnosť poškodzuje ekosystém,“ vysvetľuje Kači. Vtáky by nakoniec na novom ostrove mohli hniezdiť. Bývalá Nišinošima poskytovala útočisko kolóniám vtákov, ktoré vyhnali erupcie a ktoré sa pravdepodobne vrátia, až vulkán zaspí. Na súostroví Ogasawara sa vyskytuje takmer 200 rôznych druhov vtákov.
V Japonsku, kde je viac než stovka činných sopiek, sa od konca vojny v Tichomorí náhle objavili štyri alebo päť ostrovčekov. Jeden z nich vznikol v roku 1986 a o dva mesiace zase zmizol, ďalší vyrástol v septembri 1973 pri Nišinošime. Nišinošima by tak mohla kráčať v šľapajach islandského ostrova Surtsey, ktorý sa v roku 1963 objavil asi 30 kilometrov od islandského pobrežia. Tu už vedci mohli sledovať, ako sem morské prúdy zaniesli semená, potom sa objavili plesne, baktérie, huby a o rok neskôr prvé cievnaté rastliny. Začiatkom nového tisícročia tu už bolo podľa UNESCO 89 druhov vtákov a 335 druhov bezstavovcov.