Karnak a Luxor a staroegyptské chrámy v nich sú to, čo zostalo z centra pradávneho mesta Veset (grécky Théby). Išlo o veľkolepé mesto, ktoré prevyšovalo kolosálnosťou svojich chrámov i neskorší svetovládny Rím.
Kult Amona
Mesto Veset bolo významnejším sídlom Egypta už v Strednej ríši. No najmä v období Novej ríše (16. – 11. stor. pred n. l.) bolo veľkolepým a hlavným sídlom slávnych faraónov – najmocnejších mužov súdobého sveta – Ahmose I., Thutmose III., Amenhotep III., Ramesse II., ale aj ženy Hatšepsut a iných. V súčasnosti sa z veľkolepých stavieb východného Vesetu zachovali iba chrámy v Karnaku a Luxure prepojené známou alejou sfíng. V Karnaku sa ešte doteraz zachovalo vybudované posvätné jazierko.
Mesto Veset bolo zasvätené kultu boha Amona. Jeho chrám v Karnaku patril medzi najmonumentálnejšie súdobé architektonické diela. Amonov kult bol najmä v období 18. dynastie dominantný v celom Egypte. Samozrejme až na chvíľkové obdobie kacírskeho kráľa Amenhotepa IV. – Achnatona , ktorý uznával iba jedného boha Atona (slnečný kotúč) a na krátko presunul svoje sídlo do Tell el Amarny.
Západný breh
Veset pokračuje aj na západnom brehu Nílu. Prichádzate k plavidlu čo vás prevezie na druhú stranu. Tu si len v okolí západného prístaviska nevšímajte špinu, výkaly a zatúlaných psov. Na západnej strane Nílu, kde odchádzala duša zosnulého, je zachovaných množstvo pozostatkov rozličných chrámov rôznych faraónov. Tu môžete obdivovať známe Ramesseum (chrám Ramesse II.) alebo chrám Sethiho I.
Na západnom brehu smerom na ceste do Údolia kráľovien sa rozprestiera Medínet Habú. Ide o významné miesto so svetskými stavbami a chrámami 18. a 19. dynastie. V období 20. dynastie sa odtiaľto spravovala celá ríša. Medínet Habú dominuje chrám Ramesseho III. (20. dynastia), významného vojvodcu, ktorý odrazil vpád morských národov v 12. stor. pred n. l. a zachránil Egypt pred totálnym zničením. Strážcami západného Veset sú tzv. Memnónove kolosy. Skutočnosti tieto obrovské sochy znázorňujú mocného faraóna 18. dynastie Amenhotepa III. Už antickí Gréci spomínajú, že tieto kolosy plačú. Vraveli, že egyptský boh Memnón praje dobré ráno svojej matke. V skutočnosti ide o vysvetliteľný prírodný jav. Počas zemetrasenia sochy popraskali a severná socha začala v dôsledku tepelného rozťahovania a raňajšieho vánku vydávať zvuky podobné náreku.
Údolie kráľov
Severne od Ramessea je Údolie kráľov a v ňom množstvo hrobiek významných panovníkov a hodnostárov v prevažnej miere v dávnej minulosti vylúpených. Až na jednu – poslednú objavenú a doteraz nevykradnutú hrobku faraóna Tutanchamona (18. dynastia), ktorú v prvej polovici 20. stor. objavil Howard Carter. Stovky artefaktov vrátane posmrtnej masky, a vnútorného sarkofágu, respektíve rakvy, sú vystavené v Egyptskom múzeu v Káhire. Telo nedávno vytiahli z hrobky, kde bolo uložené v drevennej debne, ktorú Carter vložil do vonkajšieho sarkofágu. Prostredníctvom CT (počítačový tomograf) bádatelia zistovali a zisťujú príčinu smrti bezvýznamného mladého faraóna, ako asi vyzeral a aké mal fyzické dispozície..
V údolí sa nachádza aj hrobka Ramesse II., tiež hrobka jeho otca Sethiho I., ktorá je jedna z najväčších panovníckych hrobiek vôbec. Južným smerom sa rozprestiera Údolie kráľovien. Určite treba navštíviť hrobku Nefertari – hlavnej manželky Ramessea II. Nástenné maľby v nej upozorňujú na nevídanú lásku medzi ňou a jej mocným manželom, pričom umelci sa nevyhýbali ani výjavom s erotickým nádychom. Asi 2 km odtiaľto smerom k Údoliu kráľov sa nachádza Dér el Medín. Ide o výnimočne v dobrom stave zachovanú osadu remeselníkov a robotníkov pracujúcich v kráľovských hrobkách. Osada podáva jedinečné svedectvo z každodenného života strednej vrstvy obyvateľov starovekého Egypta. Neďaleko od Údolia kráľov je Dér el Bahrí s monumentálnym chrámom najvýznamnejšej ženy na egyptskom tróne – kráľovnej Hatšepsut. Panovníčka bola oddaná mieru, umeniu a obchodu. Preto aj tento chrám má znázorňovať blahobyt a magickú nádheru daru Nílu – Egypta.
