V Malých Karpatoch je dostatok menej či viac náročných turistických trás, ale aj cyklistických chodníkov. Je tu niekoľko charizmatických miest spojených s históriou, ako napríklad lúka pri hrade Červený Kameň. V blízkosti hradu sa nachádza židovský cintorín zo 17. storočia. V areáli hradu sa v lete konajú obľúbené vystúpenia sokoliarov.
Východiskom pre pešie aj cyklistické túry je Biely kríž, známa lúka nad bratislavskou Račou. Nachádza sa priamo na hrebeni pohoria vo výške 500 metrov nad morom. Dá sa z nej vybrať smerom na Pajštún alebo pokračovať po hrebeňovke na Svätý Jur, Limbach či Pezinskú Babu. Prekvapujúco malebná je aj časť medzi Bielym krížom a Bratislavou – smerom na Železnú studničku, Kačín alebo Kamzík.
Silnejšie nátury môžu vyhľadať neďaleký, ale zato dobre ukrytý Sakrakopec, miesto najväčšej leteckej katastrofy na území Slovenska, kde v roku 1966 našlo smrť v troskách lietadla Il-18 až 82 ľudí.
Pozitívnejšie pocity sľubuje návšteva prameňa Vydrice. Bizarne uprostred lesa pôsobí budova radarového pracoviska SHMÚ na Veľkom Javorníku. A cestou po červenej značke prekvapí močarisko priamo na horskom hrebeni.
Pri návšteve vinárskeho mestečka Modra blízko Bratislavy, ktoré si zachovalo vidiecky pokoj a v noci čistú tmavú oblohu aj preto, že tu nie je žiadna továreň, ani sem nevedie železnica, nemusí zostať len pri pochôdzke vínnych pivníc. Z Modry sa dajú podnikať výlety do blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Peši, autom alebo autobusom.
Jedným z miest, na ktoré sa možno vybrať, je vrchol Malých Karpát – Veľká homoľa. Kopec, ktorý sa nachádza 4 kilometre severozápadne od Modry dosahuje 709,2 metra. Z drevenej rozhľadne na vrchole je krásny výhľad na panorámu Malých Karpát, vidno Považský Inovec, Tríbeč, Alpy a pri extrémne dobrej viditeľnosti aj Malú Fatru.
Pekná je tiež túra na Omptiálsku Sklenú Hutu. Na čarovné miesta vedie aj Lesnícky náučný chodník Majdán, ktorý meria 5,5 kilometra. Na štyroch zastávkach návštevníkov oboznámi s historickými a prírodnými zaujímavosťami tejto časti Malých Karpát. Ide o lokalitu Husí stok, stredisko chovu rýb Parina, vodnú nádrž Parina a lokalitu Močiar.
Husí stok je prameň v skalnatom reliéfe tvorenom vápencom. Výbornej vody sa možno napiť priamo z prameňa, podľa noriem je pitná aj pre dojčatá. V okolí sa nachádzajú lesy, v ktorých rastú buky, hraby, jasene, javory a cery a žijú v nich jelene, muflóny, diviaky a daniele, ale tiež líšky či jazvece.
Stredisko chovu rýb Parina dnes pozostáva z 18 rybníkov, v ktorých sa chová pstruh potočný, pstruh dúhový a sivoň americký. Jeho história siaha až do roku 1879 a je spojená s menom grófa Mórica Pálffyho. Ten dal na horskej bystrine Parná vybudovať sústavy rybníkov na chov lososovitých rýb. V blízkosti strediska sa donedávna nachádzali dva vzácne stromy – vyše tridsaťmetrové exempláre smreka obyčajného. Vysadili ich ešte v roku 1848 na počesť korunovácie cisára Františka Jozefa¤I. Dnes už je len jeden. Lokalita Močiar je príkladom vzniku a vývoja bukových porastov. Vidieť tu všetky vývojové štádiá lesa. Úlohou tohto náučného chodníka je umožniť návštevníkovi spoznať les, jeho funkcie a činnosti, ktoré sa v ňom vykonávali a dodnes aj vykonávajú.
Aj cyklisti si v tomto kraji prídu na svoje. Spomeňme trasu vhodnú pre cestné bicykle: Majdán – Olšovský mlyn a Zabité – Doľany – Košolná – Suchá nad Parnou – Zvončín – Trnava, alebo trasu pre horské bicykle: Olšovský mlyn – križovatka Rybáreň – Solírov – Zabité a križovatka Zabité – Sklená Huta – Zabité.
Pre tých, ktorí si radi „vyšliapnu“, je tu lahôdka – najvyšší kopec Malých Karpát Záruby, ktorý má 768 metrov. Ak budete mať šťastie, uvidíte zblízka vzácne krkavce. Najnáročnejšia časť výstupu je tesne pod vrcholom a nazýva sa Čertov žľab. Záruby, Čelo, Ostrý kameň a Veterlín sú chránenou rezerváciou, kde geologický podklad tvoria triasové vápence a dolomity. Ide o reprezentatívnu ukážku vegetačnej stupňovitosti a pestrosti vegetácie Malých Karpát. V západnej hrebeňovej časti chráneného územia je zrúcanina stredovekého hradu Ostrý Kameň. Milovníci jaskýň by si nemali dať ujsť jedinú sprístupnenú jaskyňu v Malých Karpatoch – Driny v Smolenickom krase. Dostanete sa k nej zo známej turistickej oblasti Jahodník.
Na konci Malých Karpát sa nachádza Čachtický hrad. Dnes je to už len ruina, s krásnou vyhliadkou na okolitú prírodu. Z hradu vidno aj Biele Karpaty. V minulosti sa preslávil tým, že v ňom žila čachtická pani, legendárna Báthoryčka, ktorá sa podľa povesti kúpala v krvi dievčat. No a ako zaujímavosť možno spomenúť, že práve tu sa sčasti nakrúcala česká komédia Tajemství hradu v Karpatech s Michalom Dočolomanským v hlavnej úlohe, čo pripomína pamätná doska.