Nikde inde nemožno vidieť Slovensko ako na dlani tak, ako z najvyšších nízkotatranských vrchov Ďumbier a Chopok. Kruhový výhľad zahŕňa štíty Vysokých a Západných Tatier, Liptov, Horehronie, Slovenské rudohorie a ďalšie naše horstvá. Jedinečné scenérie sa však vynárajú na každom kroku hrebeňovej turistickej magistrály, ktorá je dlhá zhruba 80 kilometrov.
„Tých štyri, päť dní putovania po hrebeni, kde niet nijakej dediny alebo cesty, len ticho, pokoj a čerstvý vzduch, dokonale vyčistí hlavu, dodá energiu a donúti zabudnúť na uponáhľaný svet,“ hovorí znalec Nízkych Tatier a horský záchranár Daniel Ürge.
Útočisko počas dlhých túr turisti nájdu v útulniach a vysokohorských chatách. Najznámejšou a najdlhšie fungujúcou je Štefánikova chata pod Ďumbierom, ktorej korene siahajú do 20. rokov minulého storočia a dodnes je v celoročnej prevádzke.
Nízke Tatry pretkávajú stovky kilometrov turistických chodníkov. Tie vedú aj na ospievanú a legendami opradenú Kráľovu hoľu. Zrejme tu kedysi skutočne stál legendárny strom zelený s vrchom nakloneným do slovenskej zemi, no dnes na nej dominuje stožiar vysielača. Najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier je spojený so štyrmi riekami. Pramenia tu Hron, Hornád, Hnilec a jeden z dvoch prameňov Váhu. Podľa povesti najdlhšia slovenská rieka je plodom lásky vysokotatranského Kriváňa a nízkotatranskej Kráľovej hole. Z nej vytryskli dva pramene, Čierny Váh pod Kráľovou hoľou a Biely Váh pod Kriváňom, ktoré sa v Liptove spojili do jednej rieky.
Príroda tu ukazuje aj svoj tvorivý talent. V divokých skalných tiesňavách vo Vajskovskej doline vytvorila asi deväťmetrový Vajskovský vodopád. Traduje sa, že práve z tejto doliny na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia vypustili do Nízkych Tatier kamzíky, ktoré sem priviezli z Vysokých Tatier. Odvtedy sa im tu darí a možno na ne naraziť na viacerých miestach, najčastejšie okolo Ďumbiera. Za najvyšším nízkotatranským vodopádom však treba ísť do západnej časti pohoria. Nesie meno Brankovský vodopád a so svojimi 55 metrami sa radí do špičky najvyšších na Slovensku.
Medzi unikáty nepochybne patrí Vrbické pleso v Demänovskej doline, ktoré je najväčším nízkotatranským prirodzeným jazerom s hĺbkou až osem metrov. Je to najzaujímavejší a najvýznamnejší jav ľadovcového plesa so stopami posledného zaľadnenia. Pozornosť si určite zaslúži horský masív Ohnište s Veľkou ľadovou priepasťou. Táto najhlbšia priepasť s 15-metrovým ľadovcovým kužeľom má hĺbku 125 metrov. Nachádza sa tu aj skalné okno, asi desať metrov vysoký priehľadný otvor v skalách.
Prečítajte si seriál článkov: Leto 2011
Kolorit Nízkych Tatier dopĺňajú jaskyne. Okrem Demänovskej ľadovej jaskyne, ktorá je najnavštevovanejšou na Slovensku, sú to aj Demänovská jaskyňa Slobody či Bystrianska jaskyňa. Zatiaľ čo k nim sa možno dostať pohodlne, k Jaskyni mŕtvych netopierov na trase z Trangošky na Ďumbier si treba vyšliapať. Jej pomenovanie je odvodené od množstva netopierích kostičiek, ktoré sa tu našli, a je tak považovaná za akési pohrebisko netopierov. Na svoje si tu prídu najmä dobrodružnejšie povahy. Do jej útrob sa totiž schádza v jaskyniarskych oblekoch, s prilbami, baterkami a len so skúseným sprievodcom.
Ďalšie atrakcie v Nízkych Tatrách a okolí
- Aquapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši – zábavný vodný park s množstvom atrakcií, novinkou tejto sezóny je rodinný raftovací tobogan Trio a bezplatný vstup do westernového mestečka
- Thermal park Bešeňová – vodný park s množstvom atrakcií, s bazénmi s čírou aj termálnou vodou, novinkou sú nové nafukovacie atrakcie a detské centrum Indiánske slniečko s profesionálnym babysittingom
- Liptovská Mara – najväčšia vodná nádrž na Slovensku s 8 prírodnými plážami, možnosťou rôznych vodných športov, tipom sezóny je hodinová plavba vyhliadkovou loďou po trase Liptovský Trnovec-kostol Liptovská Mara (v blízkosti keltský archeoskanzen Havránok) – salaš Dechtáre a späť
- golfové ihrisko na Táloch – osemnásťjamkové golfové ihrisko, kde si na svoje prídu úplní začiatočníci aj nároční profesionáli
- Čiernohronská železnička v Čiernom Balogu – jazda historickým vláčikom vidieckym prostredím, železnička počas letnej sezóny premáva každý deň, cestovný poriadok na www.chz.sk
- Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline – asi kilometer od Čierneho Balogu, atraktívna asi 3,3 km trasa s takmer 70 zastávkami, odkrývajúca tajomstvá z histórie lesníctva, ochrany lesa či práce lesníkov
- Dobročský prales – zvyšky pôvodného lesa, ktorý sa vyvíja tisícročia, pre verejnosť je uzavretý, ale na jeho hranici vedie exkurzný chodník, odborný výklad so sprievodcom zabezpečuje OZ Vydra (www.vydra.sk)
Užitočné rady
- na túry je nevyhnutná obuv s vibramovou podrážkou, počasie v horách je premenlivé, preto si treba pribaliť aj odev do dažďa a teplejšie oblečenie
- pred odchodom na túru sa treba zapísať do knihy vychádzok a výstupov, ak taká možnosť nie je, treba sa nahlásiť priamo horskej službe alebo niekomu, kto by prípadnú nezvestnosť nahlásil záchranárom
- pozor na mapy – zimná je v lete nepoužiteľná
- je vhodné vziať si so sebou mobil, počas búrky však musí byť vypnutý
- kto si nezaplatí poistenie na hory, prípadný zásah záchranárov mu spoplatnia
- neodporúčajú sa skratky, bezpečné sú iba vyznačené turistické chodníky
- Nízke Tatry sú národným parkom, preto tu platia určité obmedzenia a predpisy, za ich porušenie je pokuta
- každú nehodu treba nahlásiť na nonstop dispečing horskej služby, číslo: 183 00
- kontakty na horské služby:
//Horská služba Nízke Tatry – Sever:// 044/ 559 16 78, 0903 624 070
//Horská služba Nízke Tatry – Juh:// 048/ 619 53 26, 0903 624 078