Gejzír je výnimočný aj v tom, že vznikol vďaka ľudskej aktivite. Všetko sa začalo ešte v 19. storočí, keď ešte fungovali v Herľanoch kúpele. V Uhorsku boli považované za najlepšie vybavené a zariadené kúpele vôbec, ktoré vyhľadávala aj uhorská šľachta.
Problémom však bola malá výdatnosť prameňov, ktoré v roku 1869 nestačili kryť spotrebu. V kúpeľoch sa liečili zažívacie, dýchacie a ženské choroby. Na kúpeľnú liečbu sa používala ohrievaná voda, na pitie slúžili štyri pramene. Vláda vtedy preto poverila geológa Viliama Zsigmondyho, aby navŕtal bohatší zdroj vody. Vŕtať sa začalo v roku 1870, prvá erupcia nastala o dva roky z hĺbky 172 metrov. Dosiahla výšku štyri metre. Ďalšia nastala o rok neskôr z hĺbky 375 metrov a bola taká silná, že dokonca prerazila strechu vrtnej veže. Keď vrt dosiahol 330 metrov, voda pri erupcii dosiahla výšku až 112 metrov. Vrt nakoniec zastavili v roku 1875, keď dosiahli hĺbku 404,5 metra. Intervaly erupcie boli vtedy 8 až 10 hodín. Dnes je dĺžka erupcie 25 minút, výška dosahuje 15 – 20 metrov. Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítaný v intervale 36 – 38 hodín. Pri striekaní je mineralizovanou vodou vynášaný ílovitý sediment, ktorý obsahuje viaceré minerály.
Príčinou erupcií je oxid uhličitý, ktorý nasycuje vodu. Podľa hydrogeologičky Ústavu geovied Fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach Lucie Mihálovej ide o artézsky prameň. „Určitý priestor sa naplní vodou, ktorá potom pod tlakom vytryskne. Ide však o iné zdrojové vody ako geotermálne,“ vysvetlila Mihálová. V posledných rokoch bol problém aj vo výdatnosti prameňa, z ktorého vytryskne gejzír, predlžoval sa aj čas medzi erupciami. „Podzemné vody ubúdali, čo bol problém. Teraz sa to vďaka zrážkam z minulého a sčasti aj tohto roka ustálilo. Takže platí, že až na vrt, ktorý urobili ľudia, je všetko ostatné na prírode,“ dodala hydrogeologička.
Minerálne pramene v obci boli vychytené už v 17. storočí. Koncom 18. storočia venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. Prvé kúpele tu vznikli práve v 18. storočí, už v roku 1859 boli vyhľadávaným kúpeľným miestom. V čase najväčšieho rozkvetu dokonca mali kapacitu 500 lôžok. O význame kúpeľov svedčí aj to, že v rokoch 1909 – 1919 boli zaradené do prvej kategórie spolu s Piešťanmi či Karlovými Varmi. Kúpeľom však urobila koniec druhá svetová vojna, po nej už slúžili len ako odborárska zotavovňa. Od roku 1985 dodnes patrí celý areál Technickej univerzite v Košiciach. Vzácne pramene svoje liečivé účinky nestratili, vodu však dnes už nikto nekontroluje. Napriek tomu obec stále vyhľadávajú turisti, zvedaví na vodu a zašlú slávu niekdajších známych kúpeľov.
Podľa starostky Herlian Jany Tóthovej za posledných dvadsať rokov návštevnosť klesla, hoci od minulého roku je to trochu lepšie. Okrem domácich turistov si sem cestu nájdu aj Česi, Maďari, Poliaci, občas sa objavia aj Nemci či Taliani. ,,Je tu veľmi príjemné prostredie, aj samotný park vytvára výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa sem ľudia radi vracajú," povedala starostka.
Niekdajší lesk kúpeľov sa zrejme tak skoro nepodarí obnoviť. „Snažíme sa nájsť spôsob, ako obnoviť nielen kúpele, ale aj vytvoriť celkovo lepšie prostredie pre turistov. Obec to však sama nezvládne,“ doplnila Tóthová. Ľudia si dnes z prameňov chodia nabrať liečivú vodu len na vlastné riziko, keďže hygienici vzorky na rozbor neodoberajú. Napriek tomu sa však nikto nesťažoval na problémy po vypití vody, práve naopak.
Do Herlian sa dá pomerne jednoducho dostať autom, z hlavného ťahu medzi Košicami a Michalovcami treba odbočiť do Bidoviec. Odtiaľ už spoľahlivo navedie dopravné značenie. Oplatí sa však ísť radšej pomalšie, pretože cesta druhej triedy medzi Bidovcami a Herľanmi má na niektorých miestach rozbitý povrch.
Užitočné rady
- ku gejzíru sa dá v Herľanoch dostať jednoducho, značenie šípkami je vo viacerých častiach obce dobre urobené
- interval erupcie gejzíru je každých 36 – 38 hodín, presnejšie informácie sa dajú získať v pracovných dňoch na čísle 055/696 41 22, alebo na stránke www.herlany.sk, kde je presné časové rozpätie erupcií gejzíru
- areál bývalých kúpeľov, kde je aj gejzír, je voľne prístupný, vhodné miesto na výlet pre rodiny s deťmi, keďže nenáročné prechádzky sú možné aj po okolí v parku a blízkom lese
- pobyt v Herľanoch sa dá spojiť aj s turistikou pre náročnejších, okolité Slanské vrchy ponúkajú viacero trás
- kto chce, môže si so sebou zobrať aj fľaše či nádoby a nabrať si liečivú vodu z tunajších prameňov, nie je však kontrolovaná – má mať priaznivé účinky na liečbu žalúdočných, črevných a reumatických chorôb, ako aj porúch látkovej výmeny