Leží asi 50 metrov od hlavného bojnického námestia, ktoré sa práve prerába. Už pri vchode sa človek prenesie do praveku. Dokonale vypracované figuríny praľudí v životnej veľkosti odeté v kožušinách znázorňujú v Múzeu praveku v Bojniciach typickú tlupu neandertálcov – muž stráži skoleného mamuta, jeho druhovia práve vychádzajú z jaskyne, žena si plní úlohu ochrankyne ohňa, dieťa sedí pri nej a hrá sa s obhryzenými kosťami. Figurína dospelého neandertálca má okolo 80 kilogramov.
„Ešte pred piatimi rokmi bola táto jaskyňa útočiskom bezdomovcov, jedno veľké smetisko. Teraz je to expozícia pravekého sveta vo voľnej prírode, pokiaľ viem, nič podobné na Slovensku zatiaľ neexistuje. Chodia sem deti zo škôl v prírode, cez prázdniny zase žiaci z letných táborov, ale aj rodičia s deťmi. Je to asi trištvrtehodinová prechádzka v prírode, hoci sme v centre Bojníc. V jazierku pod jaskyňou žije korytnačka, je tu líška s mláďatami, po skalách behá množstvo jašteríc, hniezdia tu malé dravé vtáky, v noci vylietajú netopiere,“ vraví Emil Medera, správca areálu.
Zvláštne čaro majú nočné prehliadky tohto areálu. Po chodníkoch vydláždených prírodnými kameňmi idú návštevníci so sprievodcom, svietia si len horiacimi fakľami, čo vytvára jedinečnú atmosféru.
Múzeum chce dnešnému človeku názorne ukázať, ako skutočne vyzeral život pred 60– až 90-tisíc rokmi. Bol to tvrdý a krutý každodenný zápas o prežitie. Neandertálci sa dožívali približne 30 rokov, 40-ročný muž bol už starý kmeť. Podľa archeologických nálezov jaskyňu v Bojniciach obývali po niekoľko generácií. Spravidla to bola skupina s 20 až 25 členmi. Poznali oheň, našli sa tu pozostatky ohnísk. Archeológovia tu objavili kosti mamutov, pravekého nosorožca, prakoňa, pratura, dokonca aj čeľusť jaskynného leva.
Bojnice patria k najvýznamnejším náleziskám zo staršej kamennej doby na Slovensku. Sú tu dve veľké náleziská neandertálskych sídlisk. To staršie je v miestach, kde je dnes Bojnický zámok, mladšie je práve v Prepoštskej jaskyni. Nevie sa presne, ako dlho žili na území Bojníc, či tu žili nepretržite, alebo sa sem vrátili. Staršie nálezisko pri zámku je datované do obdobia 90– až 120-tisíc rokov pred naším letopočtom, v Prepoštskej jaskyni žili približne pred 60-tisíc rokmi. Sú to obdobia s rozdielnou klímou.
Keď praľudia žili pri zámku, bolo teplejšie, vyhovovala im otvorená plošina. Pod previs Prepoštskej jaskyne prišli v čase, keď nastala posledná ľadová doba. Mali tu strechu nad hlavou, severná a západná strana je chránená, v blízkosti jaskyne je voda, ktorá ani v zime nezamŕza. Z jaskyne vidno až k rieke Nitra, kam sa chodili napájať stáda zvierat, čo bolo pre lovcov veľmi vítané. Bojnice majú teplé pramene, možno tu existovali aj vtedy a neandertálci ich dokázali využiť.
Múzeum na leto chystá ďalšie atrakcie. „Počas prázdnin by sme chceli otvoriť ďalšiu expozíciu v susednej jaskynke, bude to expozícia pravekého šamana. Predpokladá sa, že určité prvky šamanizmu sa mohli objavovať aj u neandertálcov. Šaman je mystický člen spoločenstva, v ktorom žije. Na jednej strane liečiteľ, ktorý ľuďom pomáha zbavovať sa chorôb a bolestí, na druhej strane čarodejník, ktorý sa snaží ochrániť svoju skupinu a privolať jej na pomoc dobré sily, aby mala dobrý lov, aby sa jej vyhýbali pohromy, búrky a snehové víchrice. Určite to bola veľmi významná osobnosť kmeňa,“ dodal Emil Medera.
Múzeum praveku
- Vzniklo v roku 2007. Samotná jaskyňa je chránenou prírodnou pamiatkou, jej okolie vyhlásili za ochranné pásmo.
- Prepoštská jaskyňa dostala názov podľa prepošta Karola Antona Medveckého, správcu miestnej farnosti a amatérskeho archeológa, ktorý paleolitické nálezisko mimoriadneho významu objavil v roku 1926.
- Samotná jaskyňa má asi 11 metrov. Celé historické mesto však stojí na tejto skale, ktorá sa ťahá až k zámku, a tak je predpoklad, že pod Bojnicami môžu byť ďalšie jaskyne, zatiaľ ešte neobjavené.
- Múzeum je cez prázdniny otvorené každý deň od 14. do 19. hodiny. Nočné prehliadky bývajú vo štvrtok a v sobotu o 21. hodine.
- Podrobnejšie informácie na webovej stránke www.muzeumpraveku.sk
Ďalšie zaujímavosti v Bojniciach
- Bojnický zámok – stal sa najväčším zo siedmich divov Trenčianskej župy. Pôvodný hrad dal na sklonku 19. storočia prestavať gróf Ján František Pálfi na romantický zámok, ktorý patrí k najkrajším národným kultúrnym pamiatkam na Slovensku. Od roku 1950 je v zámku múzeum.
- Zoologická záhrada sa nachádza v susedstve zámku. Vznikla v roku 1955, je najstaršou zoo na Slovensku a zároveň aj najnavštevovanejšou. Ako jediná na Slovensku chová slony africké, orangutany, lemury a guarézy. Za svoje najvzácnejšie zvieratá považuje mačiaky Rolowayove a antilopy bongo.
- Kúpele Bojnice vytvárajú svojou polohou, klimatickými podmienkami a zložením termálnych vôd vynikajúce podmienky pre liečenie a oddych. Nachádzajú sa v nadmorskej výške 297 metrov, termálna voda vyviera z 9 prameňov a býva tu 2¤000 slnečných hodín ročne. Základom liečebných procedúr je prírodná liečivá hydrogén-uhličitanovo-síranová, vápnikovo-horčíková hypotonická termálna voda.
- Kúpalisko Čajka – termálne kúpalisko uprostred mesta s výhľadom na prekrásnu scenériu Bojnického zámku a okolitého parku. Pribudli tu nové bazény atypického tvaru vybavené viacerými vodopádmi, vodostrekmi a kruhovým protiprúdom. Sú prvou etapou budovania moderného akvaparku s celoročným využitím.