Vďaka vynaliezavosti a originálnym programom si malé súkromné múzeum Bramanteho kláštor (Chiostro del Bramante) dokáže vydobyť dôstojné postavenie medzi najvýznamnejšími rímskymi kultúrnymi pamiatkami spomínanými vo všetkých sprievodcoch. Andy Warhol, dynastia Brueghelovcov či v súčasnej dobe viktoriánski maliari dokážu prilákať turistov, ktorí práve dokončili rituálny okruh od Sixtínskej kaplnky po Koloseum. „A to všetko bez štátnych dotácií,“ hovorí hrdo jedna z riaditeliek múzea Natalia De Marcová. „Robíme to kvôli sláve, aby sme sa cítili tak trochu ako Lorenzo Medicejský, ktorý bol veľký mecenáš umenia. Na kultúre sa nezarába, lepšie je otvoriť si pizzeriu,“ žartuje.
Chiostro del Bramante, ležiaci blízko najslávnejšieho barokového rímskeho námestia Piazza Navona, usporadúva dve – tri výstavy ročne, ale predovšetkým zarába svojimi vedľajšími aktivitami: okrem iného prenajíma tri izby a usporadúva podnikové akcie. „Darí sa nám držať sa, pretože sme vymysleli model so službami navyše, bez ktorých by sme neprežili,“ hovorí De Marcová, ktorú citovala agentúra AFP. „V múzeu je tiež Akadémia pre deti, organizujú sa tam kurzy angličtiny, herectva a dokonca jogy.“ Musíte byť vynaliezaví. Štátne múzea sa sťažujú, ale neviem, ako to robia, že s peniazmi nevyjdú. Dostávajú plno subvencií, ale nedokážu ich zhodnotiť, pretože to nie sú ich peniaze," hovorí De Marcová.
Jedna výstava nikdy nestojí menej ako 800¤000 eur. Keď je úspešná, vráti sa múzeu len malá časť nákladov. Preto je potrebné v meste sa stovkou múzeí prilákať návštevníkov dobrými nápadmi, ktoré sa rodia v rodinnom vedení, na čele ktorého stojí matka a jej tri dcéry. Natalia je jednou z nich. „Zamestnanci sú takmer výhradne ženy, a to od samého začiatku. To nám dáva určité výhody,“ poznamenáva trochu jedovato.
Renesančný kláštor postavil slávny Donato Bramante, veľký rival Michelangela a architekt pápeža Julia¤II. Až bol kláštor zreštaurovaný, prenajala si ho rodina De Marcových. De Marcové začali na jar 1997 výstavou Andyho Warhola a samy kontaktovali amerických zberateľov. „Bol to náš trójsky kôň, aby sme prerazili a priniesli do Ríma trochu moderného umenia,“ poznamenala Natalia De Marcová. Potom sa konali výstavy Jeana-Michela Basquiata, Keitha Haringa, Joana Miróa. Vlani mala veľký úspech retrospektíva o dynastii Brueghelovcov, ktorú podľa údajov múzea navštívilo 200¤000 ľudí. Expozícia nazvaná Kleopatra, Rím a okúzlenie Egyptom prilákala 180¤000 návštevníkov. Cudzinci si prichádzajú predovšetkým pozrieť múzeum, tento klenot renesancie, Taliani zase výstavy. Tento rok na jar múzeum ponúka retrospektívu anglických maliarov viktoriánskej epochy, v čele so sirom Lawrencom Alma-Tademom (1836–1912), nemeckým maliarom, ktorý žil v Anglicku, a jeho obrazom Heliogabalove ruže, kde sa dážď kvetín znáša na hostí tohto dekadentného cisára. Tieto kvety sú aj na jedálnom lístku kaviarne nazvanej podľa Raffaelovej fresky Sibille, ktorá pripravuje pri príležitosti každej expozície pokrm, ktorý ju pripomína.