Tričká s Putinovým zobrazením, ktoré nedávno predávali v prestížnom moskovskom obchodnom dome GUM, išli na dračku. Všetko v rámci projektu nazvanom „Vsio puťom“ (všetko podľa plánu, slovná narážka na meno prezidenta). Zodpovedá tomu aj výsledok nedávneho prieskumu Fondu spoločenského názoru. Až dve tretiny z 1500 oslovených respondentov zo 43 ruských regiónov v ňom tvrdilo, že Putin koná v ich záujme a sú za jeho zotrvanie vo funkcii aj po roku 2018.
Na uliciach sú dodnes veľkoplošné reklamy s heslom "Vrátili sme Krym, vrátime aj Moskvu bez dopravnej zápchy“. Ide o petíciu, ktorá má vyriešiť jeden z najväčších moskovských problémov. Nie je totiž zriedkavým javom, ak cestujúci autobusu požiadajú vodiča po dvojhodinovom plazení sa ulicami, aby ich pustil z vozidla a následne zamieria k najbližšej stanici metra. Vodičom súkromných vozidiel a nákladiakov neostáva nič iné, ako si krátiť chvíľu čítaním knihy, telefonovaním alebo lúštením krížovky.
Prečo tisíce ľudí radšej sedia v aute, než by cestovali metrom? „Lebo sa chcú okrem iného pýšiť svojím oceľovým tátošom,“ myslí si Moskovčan Valerij. Ako dlhoročný problém vyriešia otcovia mesta? Väčšina obyvateľov verí, že ak sa to podarilo s Krymom, tak to vyjde aj zo zápchami v moskovských uliciach.
„Chce to konečne investovať do dopravnej siete. Zmeniť napríklad stav, keď z 2050 semaforov je iba 300 riadených centrálne,“ tvrdia na moskovskej radnici. Podľa niektorých tomu "Krym“ a "Putin“ vraj môžu pomôcť. Problematika Krymu zasiahla aj Sibír, kde začali vyrábať cukríky z názvom "Krym. Skús ho uchmatnúť“.
Ďalšou aktivitou inšpirovanou pripojením polostrova je zámer ruskej centrálnej banky vydať bankovku venovanú Krymu. Podľa vrchného predstaviteľa centrálnej banky Georgija Luntovského je to výraz hrdosti Moskvy s anexiou ukrajinského čiernomorského polostrova. Má ísť o bankovku existujúcej hodnoty, ktorá je už v obehu. Luntovský dúfa, že bankovka bude vydaná koncom roka. Zatiaľ sa nevie, ako bude bankovka vyzerať, no jeden ruský politik už dávnejšie navrhol, že by mala znázorňovať pamätníky na Kryme vrátane tých v Sevastopole, kde má základňu ruská čiernomorská flotila.
Známy denník The Times lakonicky britsky pripomenul, že súčasný vývoj predpovedal ešte v roku 1979 Vasilij Aksionov v románe Ostrov Krym. Knihu, pochopiteľne, v minulých dňoch opäť vytlačili v niekoľkotisícovom náklade.