Mnohé lagúny a kanály sú úplne nepriechodné a tisícky sklamaných turistov bezradne postávajú pri zablatených korytách, v ktorých uviazli člnky aj slávne gondoly.
Vlani hladina vody v kanáloch poklesla až o 70 centimetrov oproti normálnemu stavu, a tak bola obmedzená väčšina gondolovej prepravy aj prevádzka vodných taxíkov.
Benátky sa však musia potýkať aj s opačným problémom. Niekoľkokrát do roka ich totiž sužujú záplavy (acqua alta – vysoká voda) väčšieho či menšieho rozsahu.
Pivnice aj nižšie položené vchody do domov a chodníky sa vtedy ocitnú pod vodou, a tak domáci aj turisti musia siahnuť po gumených čižmách.
Mesto kanálov leží v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Historické jadro sa nachádza na plytkej lagúne, novšie časti mesta boli vybudované pozdĺž pobrežia medzi ústím rieky Pád a riekou Piava.
Benátske súostrovie za rozprestiera na 7 štvorcových kilometroch. Rozloha communi je väčšia, patria k nej viaceré ostrovy.
Samotné Benátky sa delia na šesť mestských štvrtí, sestieri.
Benátky sa zvyknú nazývať aj kráľovnou Jadranského mora, mestom vody a mestom svetla.
Od roku 1987 sú ako jedna z najnavštevovanejších talianskych destinácií zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO
Vďaka stále sa rozmáhajúcemu cestovnému ruchu a z toho vyplývajúcim vysokým cenám sa z Benátok tiež pôvodní obyvatelia sťahujú preč.
Od roku 1951 sa počet Benátčanov zmenšil zo 175 000 za dnešných 55 000.
Zdroj: Dailymail.co.uk; Wikipedia.org