„Nie je to už Puškinova Letná záhrada, ani tá záhrada z mojej mladosti. Je to primitívna imitácia s novými bielymi sochami, ktoré vyzerajú ako z plastu, všade sú kamery a priestor je preplácaný zelenými labyrintmi,“ hovorí Jelizaveta Jerochinová, 57-ročná Petrohradčanka, ktorá sa prišla pozrieť na reštaurovanú verejnosti prístupnú záhradu.
Záhrada bola pôvodne určená len pre ruských cárov, verejnosti ju však sprístupnili už v 18. storočí.
Cieľom rekonštrukcie bolo vrátiť záhrade jej podobu z čias cára Petra Veľkého, zakladateľa mesta, ktorý si začiatkom 18. storočia želal, aby ju upravili podľa francúzskeho vzoru, s pavilónmi a fontánami.
Dlhé aleje, obrovské stromy, tak si záhradu pamätal Puškin
Po ničivých záplavách v roku 1824 však záhradu prebudovali podľa anglického modelu a v tejto podobe vstúpila do histórie a do ruskej literatúry: aleje, obrovské neupravované stromy a sochy s patinou starého mramoru.
Podľa Petrohradčanov rekonštrukcia Letnú záhradu zásadne zmenila: priestor je plný obrovských labyrintov zo starostlivo strihaných krovín, sú tu fontány a pavilóny a sochy z 18. storočia sú nahradené kópiami z umelého kameňa.
„Záhrada stratila svoj vzhľad z 19. storočia a zároveň nezískala späť podobu z epochy Petra Veľkého. Nevieme poriadne, ako v tej dobe vyzerala, a je to teda z veľkej časti plod predstavivosti krajinárov,“ uvádza expertka na umenie Milena Gogolicinová. „Máme Letnú záhradu, aká nikdy neexistovala,“ myslí si Alexander Margolis, predstaviteľ Ruského združenia na ochranu historického a kultúrneho dedičstva.
Chceli len preinvestovať peniaze, myslia si domáci
Zástupcovia Ruského múzea v Petrohrade, ktoré rekonštrukciu riadilo, sa bránia voči podobným obvineniam. „Obnovili sme niektoré stratené aspekty záhrady, dobové prvky, odstránili odumreté stromy a tie porasty, ktoré by mohli predstavovať nebezpečenstvo, všetko sme robili s cieľom, aby sme nič nezničili,“ uviedli pre miestnu tlač. Na rekonštrukčné práce, ktoré trvali tri roky, štát z federálneho rozpočtu uvoľnil takmer 2,3 miliardy rubľov.
„Mám dojem, že chceli skôr preinvestovať peniaze ako záhradu reštaurovať,“ myslí si 42-ročná Anna. „Je to pekná záhrada pre deti a turistov. Nie je to však už naša Letná záhrada,“ pridáva sa 40-ročný Svjatoslav Nikanorov.
Petrohrad, bývalú cársku metropolu, ktorého architektonický celok je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, založil Peter Veľký v roku 1703.