Ako uviedla, v prvej polovici minulého storočia na ňu ľudia chodili v krojoch. „Mnohí sa však do nich dodnes oblečú, majú aj vyčlenené miesto v predných laviciach. Väčšinou sú to členovia folklórnych súborov,“ objasnila.
Výnimočné je aj to, že na omšu skôr ako farár prichádzajú do kostola všetci betlehemci. „Poklonia sa pred oltárom a sadnú si do predných radov. Predok je tak ľudový,“ podotkla.
Na betlehemských hrách sa každoročne zúčastňujú skupiny, ktoré sa podieľajú na uchovávaní vianočných a novoročných hier. Obchôdzkami po domoch tešia domácich a niektorí si Vianoce bez nich nedokážu predstaviť. „Niekoľkí mladí muži predvádzajú hru o narodení Ježiška,“ vysvetlila Jágerová.
Neodmysliteľnou súčasťou polnočnej svätej omše je aj postava Kuba, ktorý je oblečený v kožušine. Má ju naopak, teda chlpatou stranou von. „Symbolizuje to plodnosť. Preto aj dotyk s touto maskou mal magickú funkciu, hlavne pre mladé dievčatá,“ priblížila. V rukách mali povriesla zo slamy a nimi udierali ľudí po chrbte. Slama symbolizovala prosperitu.
Polnočná omša sa začala formovať v Detve v období, keď nastúpil dekan Ján Štrbáň. Bolo to v roku 1921. „Bol nábožný, mal rád ľudí i tradičné prežívanie rôznych sviatkov. Detvanov v tomto aj podporoval,“ spresnila.
Mal rád ľudové piesne, zbieral ich a aj zapisoval. Neskôr prišiel na konkurz organistu do Detvy Martin Valent. „Spolu zbierali piesne. Výsledkom je spevník vianočných piesní, ktorý ľudia dodnes na omši používajú,“ zdôraznila.
Pôsobenie Štrbáňa a Valenta podľa nej podnietilo to, že v Detve sa sformovala taká vianočná polnočná omša, aká je aj v súčasnosti. Tradične ju 24. decembra slúžia v kostole sv. Františka z Assisi v Detve.