Dodal, že väčšina jej členov je z južného a severného Podpoľania, Hriňovej, Detvy, Podkoníc i Banskej Bystrice. Aktívni dobrovoľníci sú však aj z Bratislavy a Trnavy.
„Máme aj osem ľudí vo výsluhu. Zachraňujeme bez nároku na honorár. Robíme to z presvedčenia, že pomáhať treba,“ objasnil s tým, že zásahov na Poľane nie je veľa.
Podľa neho je to tým, že to nie je také exponované pohorie ako napríklad Nízke Tatry alebo Malá Fatra.
Medzi najvážnejšie prípady patria tie, keď sa človeka nepodarí zachrániť. Veľakrát je to najmä pri pátracích akciách.
„V súčasnosti riešime aj srdcovo-cievne ochorenia. Keď sú takí ľudia v horách a nemajú rýchlu pomoc, veľakrát sa ich už nepodarí zachrániť,“ reagoval s tým, že službe môžu turisti volať v každej krízovej situácii. Napríklad aj vtedy, ak chcú vedieť, aké sú podmienky na horách, stane sa im úraz alebo sa niekto stratí.
Podľa neho na Kaľamárke a pri bufete na Poľane sú aj automatické externé defibrilátory. „Ak je zastavenie obehu a človek ho správne použije, môže zachrániť život. Prístroj mu povie všetko, čo má robiť,“ vysvetlil. Sú aj ďalšie miesta, kde ich plánujú osadiť.
Horská záchranná služba Nízke Tatry juh – okrsok Poľana vznikla v roku 1963. V minulosti robila aj záchranu na lyžiarskej trati pri starej chate na Poľane. Boli aj sprievodcovia pre ľudí, ktorí prišli na Poľanu a nepoznali ju.
„Odvtedy tu bola aj s malými prestávkami. Celoslovenský snem horskej služby nás pre splnenie požiadaviek vyhlásil za okrsok v októbri v roku 2022,“ ukončil.