Dodnes je Trenčiansky hrad najväčšou dominantou mesta. Ak sa postavíte na Mierové námestie a pozeráte sa na špičku najvyššej veže, je to rovnaká výška, ako keby ste sa pozerali na vrchol Cheopsovej pyramídy.
Pred očami návštevníkov zostávajú ukryté mnohé iné pamiatky z minulosti. Odborníci predpokladajú, že pod povrchom námestia sa nachádza spleť starých, zabudnutých chodieb. Na jednu z nich narazili robotníci pri stavbe verejných WC. Nález dočasne zastavil stavbu, pôvodný projekt museli projektanti prerobiť, aby sa vzácna pamiatka zachovala. Dnes je možné vidieť podzemnú chodbu cez sklenú stenu z priestorov toaliet čiastočne aj zhora z ulice. Verejné WC s tajnou chodbou sa tak stali ďalšou atrakciou Trenčína.
Týmto objavom ožili dohady o starej únikovej chodbe z hradu, ktorou mohli jeho obyvatelia ujsť pred nebezpečenstvom. Historici však odmietajú romantickú predstavu o tajnej chodbe vysekanej do hradnej skaly. Nielen preto, že by to bola práca oveľa namáhavejšia ako vykopanie povestnej Studne lásky.
„Považujem to za nezmysel. Tajná chodba z hradu viesť nemohla. Na Trenčianskom hrade sa striedali majitelia každú chvíľu, ako dlho by pri takomto striedaní zostali chodby tajné? A chodba, ktorá ústi v týchto miestach, by asi nebola veľmi tajná. Mestská brána, to je najfrekventovanejší bod, kadiaľ sa vchádzalo a vychádzalo, pred bránou boli nejakí trhovci, tam tajná chodba nemá čo hľadať,“ argumentuje historik Vlastimil Hábl.
V blízkosti mestskej brány stál kedysi barbakan, čo bola predsunutá obrana. Tento priestor bol oddelený od mesta a jeho obrancov museli zásobovať a museli mať možnosť úniku, keby bol barbakan dobytý. Na to slúžili podzemné chodby, ktoré objavili pri stavbe toaliet, spájali barbakan s mestom.
„Keď sa zavrela brána, spustila mreža a zdvihol padací most, nemohli kvôli každému prineseniu vody, jedla, alebo streliva otvárať bránu, to by bolo neefektívne a nebezpečné, nepriateľ by to mohol využiť. Z barbakanu do mesta viedli únikové chodby, ktoré sa dali v prípade potreby ľahko zatarasiť,“ dodal Vlastimil Hábl.
Podzemné chodby však v minulosti objavili aj na iných miestach. Čo sa v skutočnosti skrýva pod dlažbou Mierového námestia, to sa ukáže až pri jeho pripravovanej rekonštrukcii.
„Zrejme sa tu nájdu mnohé zaujímavosti, napríklad podzemné chodby vedúce z uličky Matúša Čáka. Archeologický výskum pravdepodobne odkryje chodby, o ktorých už kedysi dávno písali historici. Krúžok historikov, ktorý v Trenčíne fungoval v 30. rokoch, na takéto chodby narazil,“ vraví historička Jana Karlíková.
Čo by návštevník Trenčína nemal obísť:
Trenčiansky hrad
Je národnou kultúrnou pamiatkou. Opevnené hradisko na skalnom masíve stálo už v časoch Veľkej Moravy. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť strážiaca dôležité karpatské priesmyky a brody cez Váh. Dnes sú v jeho palácoch viaceré expozície Trenčianskeho múzea. Na nádvorí je Studňa lásky, ktorú podľa povesti dal vykopať Turek Omar, aby získal späť svoju Fatimu. Z ochodze Matúšovej veže je nádherný výhľad na stredné Považie. Trenčiansky hrad veľakrát obliehali nepriateľské vojská, či už patrili českým, alebo poľským kráľom, alebo to boli Tatári, Turci, kuruci či labanci, nikdy ho však nedobyli priamym útokom. Zničil ho až obrovský požiar v roku 1790.
Farský kostol a Karner sv. Michala
Obe pamiatky sa nachádzajú po ceste na hrad, vedú k nim kryté schody, ktoré pochádzajú zo 16. storočia a boli súčasťou obranného systému mesta. Farský kostol bol postavený v roku 1324 pravdepodobne na ešte starších základoch. Momentálne je v rekonštrukcii. V podzemí je krypta Ilešháziovcov. Pri oprave kostola objavili ešte jednu kryptu, oveľa staršiu, ktorá doteraz nebola preskúmaná. V Karneri sv. Michala je na prízemí expozícia sakrálneho umenia, v podzemí sa nachádzajú zrekonštruované zvyšky kovolejárskej pece, v ktorej odlievali kostolné zvony aj vojenské delá.
Rímsky nápis z roku 179 n. l.
Odborníci ho označujú za najvýznamnejšiu písomnú pamiatku v strednej Európe na sever od Dunaja, ktorá je zachovaná na mieste vzniku. Vytesali ho vojaci II. pomocnej légie, ktorým velil Marcus Valerius Maximianus. Vidno. Nápis je vytesaný do hradného brala a vidno ho len z priestorov hotela Tatra.
Mierové námestie
Turisti obdivujú zvláštny, vretenovitý tvar námestia, ktoré je v strede široké, na oboch koncoch sa zužuje. Dnešné námestie bol vlastne stredoveký Trenčín, ktorý dostal po povýšení na slobodné kráľovské mesto v roku 1412 právo opevniť sa hradbami. Hlavnými dominantami námestia je dolná brána, mestská veža s hodinami a piaristický kostol. Patrí ku skvostom urbanistickej architektúry a je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Nieslo rôzne názvy, Hlavné (Hauptplatz, Fotér), Szalavszky Gyulatér (po županovi Júliusovi Szalavszkom), Masarykovo, Hlinkovo, Stalinovo. V roku 1962 ho premenovali na Mierové a tento názov mu zostal dodnes.
Čachtický hrad
Preslávila ho krvilačná Alžbeta Bátoriová. Tu grófka žila a vraždila svoje obete. Zmárnila ich vraj okolo 600, ale nenašli sa žiadne záznamy, že by sa skutočne kúpala v ich krvi. Túto podrobnosť pridali až neskoršie legendy. Prístup je možný z Čachtíc alebo Višňového. Z hradného vŕška je krásny výhľad na okolie, vidno odtiaľ aj Bradlo a hrad Branč.
Park miniatúr v Podolí
Návštevník môže obdivovať desiatky hradov, zámkov a kostolov, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska. Všetky modely sú zhotovené v mierke 1 : 50, každý je vernou kópiou skutočnej pamiatky, musí zodpovedať pôdorysom a výškovo. Väčšina modelov zobrazuje podobu, akú mali hrady okolo roku 1700.
