Preťažení ľudia, u ktorých sa prejavuje rané štádium syndrómu vyhorenia, ocenia práve ticho a pokoj v prírode. Žiadne autobusové zástavky, hlučné bary či obchody, len obklopenie prírodou – práve to by si mali naordinovať aspoň raz za rok všetci, čo cítia, že chodia do práce s vypätím posledných síl a nemajú čas počas roka poriadne vypnúť. Ak sa totiž syndróm vyhorenia rozvinie do posledného štádia, intenzívna terapia trvá aj niekoľko rokov a človek je prinútený zmeniť od základov pracovné návyky a oblasť, v ktorej pôsobí. Aj v tomto prípade platí, že najlepším liekom je prevencia.
„Syndróm vyhorenia sa odlišuje od depresie tým, že príznaky sa viažu na pracovnú oblasť. Tým hlavným sú pochybnosti týkajúce sa zmyslu vykonávanej práce či vlastného osohu pre spoločnosť. Medzi ďalšie príznaky patrí nechuť do práce, strata nadšenia, pracovného nasadenia a únava,“ vysvetľuje psychologička Romana Váleková.
Táto diagnóza sa však rozvíja veľmi pomaly a ľudia si zvyčajne ani neuvedomia, že ňou trpia. Psychológovia v raných štádiách odporúčajú jednoznačne dlhšiu dovolenku bez kontaktu s ľuďmi.
Psychologička hovorí: „Človek so syndrómom vyhorenia sa cíti stále unavený, lebo o energiu ho pripravujú aj malé činnosti – preto je dôležité, aby ju vedel načerpať niekde inde. Zdrojom pre nové sily môže byť hlavne na začiatku terapie práve pokoj a oddych v horách mimo hektickej civilizácie.“
Po oboznámení sa s príznakmi človek ľahko nadobudne pocit, že aj on trpí ľahšou formou syndrómu vyhorenia. Veď kto nemal nikdy pocit chronickej únavy a preťaženia z práce? Majiteľka nechtového štúdia Lucia Kožíková hovorí: „Pracujem denne viac ako 12 hodín a som v stálom kontakte s klientkami, čo je neskutočne vyčerpávajúce. Raz za rok sa vždy snažím spomaliť a nazrieť do vlastného vnútra. Myslím, že je dôležité, aby ľudia trávili nejaký čas aj sami so sebou. Osobne si najviac oddýchnem vo Vysokých Tatrách, kde chodím výhradne sama – bez partnera a bez detí. Som presvedčená, že v horách je niečo magické, cítim tam vždy obrovskú energiu. Tento rok som bola viac ako týždeň v Sliezskom dome a nesmierne mi pomohlo absolútne ticho, ktoré tam panuje.“