Slobodomyseľná enkláva obývaná členmi hnutia hippies a politickými idealistami sa postupom času stala jednou z hlavných turistických atrakcií Dánska s viac ako pol miliónom návštevníkov ročne. Polícia v Christianii tolerovala aj inak nezákonný predaj mäkkých drog a do enklávy dlho nevstupovala.
Situácia sa zmenila v posledných rokoch, keď v oblasti vzrástol počet ozbrojených útokov spojených s vojnou gangov o kontrolu nad drogovými obchodmi. Trpezlivosť došla nielen dánskym úradom, ale aj miestnym ľuďom, ktorí sa rozhodli éru preslávenej Pusher Street ukončiť.
Pri poslednej smrteľnej streľbe, spájanej s organizovaným zločinom, zahynul v auguste v uliciach Christianie 30-ročný muž a štyria ďalší utrpeli zranenie.
Policajti na ulici dílerov najprv zborili stánky predajcov marihuany a hašiša a miestni ľudia začali rozoberať dlažbu, pričom si jednu z dlažobných kociek v prípade záujmu mohli odniesť ako suvenír.
„Vždy sme hovorili, že podporujeme voľný predaj hašiša, ale nie je to možné. Táto ulica musí byť zase naša,“ vyhlásila hovorkyňa Christianie Hulda Maderová, ktorá v bohémskej štvrti žije 40 rokov.
Prvé dlažobné kocky z ulice vykopali symbolicky dve miestne deti, Emilia a Sally. Dav ľudí, ktorý sa na mieste zhromaždil, začal tlieskať. Na ceremoniáli sa zúčastnil aj dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard.
„Pre mňa bola Pusher Street z celej Christianie najmenej autentická. Spájala som si ju hlavne s násilím, gangami, vraždami, hrozbami a všetkým tým, čo je v skutočnosti protikladom Christianie,“ uviedla miestna obyvateľka Mathilde Brandstrupová.
Podľa policajného predstaviteľa Simona Hansena budú policajti udržiavať prítomnosť v Christianii, kým to bude potrebné na zamedzenie obnovy predaja drog.
„Pusher Street musí zomrieť, aby Christiania mohla žiť,“ povedala agentúre Reuters starostka Kodane Sophie Haetorpová Andersenová. „Nechceme, aby Christiania upadala len preto, že sa tu ľudia boja bývať a že miestnych obyvateľov ohrozujú chamtiví drogoví díleri,“ dodala.
„Slobodný štát Christiania“ založili v roku 1971 v areáli niekdajších kasární v štvrti Christianshavn, uprostred dánskej metropoly, prívrženci hnutia hippies.
Podľa Mette Pragovej, ktorá strávila v Christianii 37 rokov, niekdajšiu squatterskú štvrť v súčasnosti obýva takmer 800 dospelých a asi 200 detí. Štvrtina obyvateľov je staršia ako 60 rokov.
Plánujeme vybudovať novú Christianiu bez zločineckého trhu s hašišom, uviedla Pragová pôsobiaca ako koordinátorka nového miestneho projektu obecného bývania.
Na rekonštrukciu lokality, ktorá má zahŕňať výstavbu až 300 bytov, by mohla štvrť pri splnení určitých podmienok od vlády dostať cez 14 miliónov dánskych korún (1,9 milióna eur), uviedla agentúra AP.
V Pusher Street by malo byť po odstránení dlažobných kociek položené nové vodovodné potrubie a nová dlažba.
„Chceme tu viac mladých ľudí a viac rodín“, ktoré sa budú chcieť zúčastniť komunitného života, vyhlásila Pragová.
Štvrť, ktorú charakterizujú graffiti v psychedelických farbách aj túlavé psy, si ale zároveň želá zachovať „kreatívneho ducha slobodného štátu“.
Čítajte viac Dovolenky na povolenky? Pricházajú uhlíkové pasy, novodobé "cestovné doložky" 
Čítajte viac Dovolenky v Stredomorí ľudia prestávajú znášať. Treba zmeniť školské rozvrhy, inak turizmus skolabuje 
Čítajte viac Štyri krajiny, kde nerastú žiadne stromy: Dôvody sú rôzne, výsledky rovnako desivé