„Báť sa netreba, ale byť aspoň trošku obozretný, to áno,“ začína opisovať Milan Zekucia, ktorý v Indii prežil jeden rok. A práve tu vzniklo aj jeho cestovateľské heslo: „Keď ste potom, čo ste v Indii niečo zjedli, nestrávili nejaký čas na záchode, akoby ste tam ani neboli,“ opísal so smiechom.
Na ulici sa dajú nájsť stánky, ktoré očaria takými chuťami, ktoré by ste v hoteloch hľadali márne. „Otvoriť si stánok na ulici je pre ľudí jednoduchšie, ako vlastniť reštauráciu. Tých, ktorých baví varenie, je mnoho a zväčša túžia svoje kuchárske umenie ukázať ľuďom, priniesť svoje jedlo k nim. Aj zarobiť. A ulica im poskytuje priestor bez veľkých investícií,“ opisuje Zekucia a dodáva: „Stánok tak prezentuje nielen ich kuchárske umenie, ale aj autentickosť krajiny či lokálnosť toho-ktorého miesta.“
Singapur je raj
Je to práve Ázia, ktorú má Milan Zekucia precestovanú krížom-krážom. „Najviac ma očaril street food v Malajzii, Indii a Singapure. Práve ten by som vypichol. Singapur je kozmopolitné mesto, v ktorom žijú ľudia z okolitých ázijských krajín. Na jednom mieste tak máte možnosť v stánkoch ochutnať typické jedlo z Indonézie, Thajska, Kambodže, Indie a ďalších krajín. Singapur je v tomto smere priam rajom pre milovníkov nových chutí.“
Chute Singapuru neočarili len jeho. Neodolala im ani porota, ktorá každoročne udeľuje najprestížnejšie gastronomické ocenenie na svete – Michelinskú hviezdu. Tú získal v roku 2016 v Singapure pouličný stánok s názvom Hong Kong Soya Sauce Chicken Rice & Noodle, ktorý sa preslávil kuraťom v sójovej omáčke. A jeho cena? Nemichelinská! 3 až 4 eurá za porciu.
Aj Balkán chutí skvelo
Objavovať street food sa dá však rovnako dobre aj v Európe. „Ako študent som s kamarátmi viackrát precestoval Balkán s batohom na chrbte a jedlo na ulici je cenovo naozaj dostupné. Najviac ma očarilo Macedónsko a jeho typické jedlá na grile, samozrejme aj pleskavica,“ opísal Zekucia.
Ale báť sa pokrmov na ulici netreba ani v Rumunsku či Bulharsku. „Typickým pre Balkán je napríklad burek. Ide o pečivo z lístkového cesta s rôznymi plnkami z mäsa, strukovín alebo kapusty. Chutí výborne, dá sa jesť samostatne alebo s jogurtom.“
A čo takto zamieriť opačným smerom, ako je Balkán? „Často navštevujem trhy v Londýne, na ktorých nie je problém ochutnať dobroty z Mexika, Brazílie či rôznych kútov Afriky. V Londýne na trhu nájdete originálne indické tandoori pece, kde vám urobia placky roti, do ktorých zabalia tradičné "chicken tika“. Očarilo ma aj typické etiópske jedlo, čo je ťažko opísateľný pokrm z nakombinovaných vegetariánskych príloh."
Street food je všade
„Ak existuje krajina, kde nenájdete typické street food, tak ja som v nej nebol,“ opisuje Zekucia a pokračuje: „Gastronómia je súčasťou každej oblasti a tak sa celkom prirodzene tlačí aj na ulicu.“
Street food tej-ktorej krajiny môžete ochutnať aj na Slovensku. Chute miest, ktoré navštívil, priniesol Zekucia na Slovensko v projekte reštaurácií Chefstreet. A čo Slovákom chutí najlepšie?
„Vyhrávajú indické jedlá ako chicken tika masala či buttered chicken. Ale oslovuje aj mexická kuchyňa a ich typické chilli con carne, brazílske jedlo fabada aj francúzke hovädzie po burgundsky. Ale napríklad typický rakúsky cisársky trhanec, čiže sladké jedlo, sa u Slovákov neosvedčil,“ opísal Zekucia a dodal: „Tým, že ľudia cestujú po svete a ich povedomie o gastronómii sa zvyšuje, odmietajú každý deň jesť rezeň či halušky.“
Článok vyšiel v prílohe denníka Pravda – magazíne MiA.