Turizmus tu v minulosti nemal veľké tradície. Nebolo prečo. Veď takmer v každej doline bola nejaká skláreň, keramická fabrika či huta. Vďaka priemyslu región prosperoval a postavilo sa tiež veľa kúrií, kaštieľov, hradov i zámkov.
Takmer v každej dedinke sa nachádzajú zaujímavé kostoly a aj klíma je tu príjemná. Ak vám je preto v lete prihorúco i pri vode, môžete sa schladiť v horských smrečinách či podhorských dubinách.
Mnohé trasy sú už vyznačené značkami pre turistov aj cyklistov, takže sa v tomto regióne nestratíte. Nemusíte mať ani obavu prísť autom, vlakom či autobusom. Podľa značenia sa viete orientovať a v informačných centrách v Lučenci, Detve, Hriňovej, vo Fiľakove alebo v Divíne dostanete ďalšie informácie, mapy aj materiály týkajúce sa turistických zaujímavostí v Novohrade a Podpoľaní. Tu je niekoľko vybraných lokalít, ktoré stoja za návštevu:
Hrad Divín
Hrad zbojníckeho rytiera Balassu v Divíne je na skalnatom brale priamo nad námestím. Postavili ho v 14. storočí.
V rokoch 1575 až 1594 ho ako významnú vojenskú pevnosť ovládali Turci.
V roku 1683 ho zničilo cisárske vojsko. Teraz sa hrad postupne reštauruje.
Je z neho krásny výhľad na Ružínsku priehradu. V kaštieli je teraz muzeálna expozícia obce Divín a archeologických nálezov z hradu a okolia.
Zámok Halič
Na mieste stredovekého hradu stojí renesančný kaštieľ, ktorý po veľkej rekonštrukcii otvorili v roku 2016 ako luxusný hotel.
Pôvodný hrad obsadili v roku 1450 vojaci Jána Jiskru.
Od roku 1554 do 1848 patril rodu Forgáčovcov, ktorí z neho postupne vybudovali honosný opevnený palác s francúzskym parkom. V stredoveku hrad strážil významnú soľnú cestu.
Budova soľného úradu v podhradí stojí dodnes. Za prehliadku stoja i haličské kostoly a drevená zvonica, ako aj cintorín s hrobkou rodiny Forgáčovcov.
Hrad Šomoška
Z Fiľakova sa smerom k hranici s Maďarskom dostanete cez Šiatorskú Bukovinku k unikátnemu bazaltovému hradu Šomoška.
Postavili ho na začiatku 14. storočia z hranolov čadiča. Dôležité postavenie mal v období protitureckých vojen.
Teraz je hradný vrch s unikátnym „bazaltovým vodopádom“ národnou prírodnou rezerváciou. V okolí hradu je viacero náučných chodníkov.
Kamenný vodopád
Bazaltový vodopád je súčasťou náučného chodníka Šomoška. Deväť metrov vysoký geomorfologický útvar odkryli v 14. storočí pri ťažbe bazaltu na výstavbu hradu Šomoška.
Kamenný vodopád vznikol pred štyrmi miliónmi rokov z bazaltovej lávy, ktorá stuhla v kráteri bývalej sopky pod zemským povrchom.
Päť- až šesťhranná stĺpovitá odlučnosť sa vytvára pri pomalom chladnutí lávy. V takejto ohnutej forme sa „kameňopád“ na Šomoške zaraďuje medzi európske unikáty.
Kaplnky v Podpoľaní
Podpoľanie je unikátne aj osobitnou formou sakrálnych stavieb. Laznícke usadlosti sú roztrúsené na samotách a v malých osadách vo vrchoch, ďaleko od centier väčších sídiel.
Vrchári mali do kostolov priďaleko, preto si priamo po lazoch začali vytvárať pietne miesta. Na vhodných lokalitách, krížnych cestách či vyvýšeninách nad osadami umiestňovali maľované kríže a stavali kaplnky.
Z hľadiska architektúry sú to väčšinou jednoduché malé stavby, no špecifické sú tým, že ich stavali z materiálov dostupných pre staviteľa. Veľa kaplniek vzniklo na miestach, kde sa ľudia chceli Bohu poďakovať za pomoc či ochranu rodiny a jej členov. Preto mnohé nesú názov rodín, ktoré ich postavili a starali sa o ich udržiavanie.
Na území Hriňovej sa nachádzajú štyri kaplnky: Kaplnka u Šuľkov, Kaplnka u Blchov, Kaplnka u Cipkárov a Kaplnka v Snohách.
Zaujímavé sú tiež dve zvonice na Bielych Vodách a na vrchu Slatina. Takmer ku každej kaplnke sa viaže nejaký príbeh, ktorý si ľudia odovzdávajú ústnym podaním z generácie na generáciu.
Kôrová kaplnka v Hornej Bzovej
Kaplnku z jedľovej kôry zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie. Málokto ju pozná, ale patrí k najcennejším turistickým lokalitám v Podpoľaní. Unikátna Kôrová kaplnka sa nachádza na samote Horná Bzová, južne od Hriňovej.
Kaplnka Panny Márie ustavičnej pomoci mala v roku 2010 sto rokov. Postaviť ju dal divínsky gróf Zichy ešte v roku 1910 za 400 vtedajších korún, aby mali miestni lazníci a lesní robotníci v tomto odľahlom kraji možnosť zúčastňovať sa na náboženských obradoch. Kôrová kaplnka je aj v rámci drevených stavieb raritou.
Výnimočná je predovšetkým riešením povrchovej úpravy stien. Tie pokrývajú kusy kôry – veľké jedľové pláty.