Za hotelom sa pritom nachádza exkluzívny priestor, o ktorom len málo návštevníkov vie, že existuje.
Apartmán s rozlohou takmer 200 metrov štvorcových je trikrát väčší ako ostatné izby, má súkromný balkón, jedáleň, obriu posteľ, wellness a krb.
Stojí 10.500 dolárov (9.000 eur) za noc a nie je uvedený na hotelovom webe – žiadne fotografie, popis, cena, skrátka nič, píše agentúra Bloomberg.
Bez toho, aby ste vedeli, že existuje, ho len tak náhodou neobjavíte, a rezervácia je len na pozvanie.
Luxusné hotely po celom svete také izby majú, a dôvody sú rôzne rovnako ako ony samy.
Podľa Mara Massona, marketingového riaditeľa Blue Lagoon, je apartmán myslený ako dokonalý úkryt pred svetom. Tí, ktorí chcú vstúpiť bez povšimnutia, môžu využiť súkromný vchod, rovnako ako blízky heliport, kam môžu doletieť súkromným strojom.
„Nikto nemusí vedieť, že ste tu. Pred ostatnými hosťami je apartmán skrytý, nič nenaznačuje, že tu prebývate,“ povedal Masson.
Súkromie nie je jediným dôvodom, prečo obdobné izby nebývajú v katalógu hotela ani jeho partnerov, ako je Booking.com. Niekedy je v hre aj ochrana toho najcennejšieho majetku.
„Povedzme, že máte top apartmán, ktorý stojí 2000 dolárov. Nechcete, aby prišlo desať ľudí, každý zaplatil 200 dolárov a potom v ňom usporiadali veľkú párty,“ povedal Stephen Brandman, šéf správcovskej firmy Journal Hotels.
Profesor centra cestovného ruchu Newyorskej univerzity Bjorn Hanson súhlasí. Pripomína, že súčasťou luxusných izieb sú často umelecké diela alebo drahé klavíry, a dať ich k dispozícii verejnosti by preto bolo riskantné.
Tieto typy izieb sa často označujú ako „owner's suites“ (apartmány majiteľov). V hoteli Bennett v Južnej Karolíne, ktorý je pred otvorením, je apartmán Michaela Bennetta len na osobitnú žiadosť a hostí musí ešte tento developer osobne schváliť.
V iných hoteloch sa výnimočné apartmány nazývajú izby pre partnerov, čo znamená, že si ich je možné rezervovať len prostredníctvom členstva v exkluzívnom klube. To ale stojí aj šesťmiestnu sumu.
Z ekonomického hľadiska by sa mohlo zdať, že chrániť tie najdrahšie produkty pred zrakmi verejnosti je proti zdravému rozumu.
Hotely však tiež nechcú riskovať rušenia rezervácií drahých izieb na poslednú chvíľu a bez poplatku, keď rozhadzovační turisti pocítia výčitky svedomia.
To sa v prípade pravidelných bohatých klientov tak často nestáva. Niektoré hotely tak vyžadujú rezerváciu cez e-mail, čo managementu dáva šancu pobyt nepovoliť.
Veľa hotelov máva tiež svoje luxusné izby prázdne pre prípad, že sa dostaví nejaký VIP hosť. Nemusí to byť vždy celebrita, stačí niekto, kto je ochotný utrácať.
Avšak izby, ktoré si nemožno rezervovať, nebývajú vždy tie najväčšie alebo najluxusnejšie.
Niekedy sú napríklad len malé alebo majú divný tvar, ako tie z éry grandhotelov, ktoré slúžili pre personál, napríklad pre sluhov alebo komorné.