Kostolík, ktorý nikdy nemal stáť, je dnes svetovým kultúrnym dedičstvom

, 19.08.2018 07:00
kostolík, Leštiny
Kostolík v Leštinách. Autor: ,

Slovensko je čarovná krajina plná prírodných krás a jedinečných historických skvostov. Známe pamiatky však nie sú jediné, čím sa môže pýšiť. Skrýva oveľa viac, mnohé poklady sú zahalené tajomstvom a vie o nich len pár miestnych. Práve tie vám predstavíme v seriáli Utajené skvosty Slovenska.

História kostolíka v Leštinách je fascinujúca, veď jeho stavba bola už vopred odsúdená na neúspech.

„Patrí k piatim artikulárnym kostolom, ktoré sa nachádzajú na Slovensku. Drevených kostolov je v našej krajine 58, z toho je najväčšia časť pravoslávnych a gréckokatolíckych na východnom Slovensku. Potom sú to rímskokatolícke a evanjelické kostoly. Evanjelické majú prídavok – sú artikulárne,“ začína pútavé rozprávanie Viera Murínová, obyvateľka Leštín, ktorá roky sprevádza turistov kostolíkom.

Artikulárne kostoly sa stavali na Slovensku v období silnej protireformácie. „Evanjelici každý rok písali, prosili, posielali žiadosti a od vlády dostávali odpoveď, že áno, budú môcť stavať, ale musia vydržať. Čas plynul, rok, dva, tri, a nič sa nedialo,“ vysvetľuje Murínová.

Evanjelikom napokon nechtiac pomohli Turci, ktorí napadli Uhorsko. Až vtedy sa vláda spamätala, pretože jej došlo, že nebude mať kto ísť proti nim bojovať.

„Preto sa v roku 1681 vláda dohodla, že evanjelikom v Uhorsku dovolí stavať kostoly, ale musia dodržať predpis, ktorý im dá. To bola tá artikula. Artikúl bolo až sedemdesiatdva,“ hovorí sprievodkyňa.

Kostolík je ukrytý za vysokými stromami. Má to...
Kostolík je ukrytý za vysokými stromami. Má to však dobrý dôvod, taký bol príkaz panstva. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Artikuly boli nesplniteľné a vyšpekulované tak, aby evanjelici kostol postaviť nedokázali. Za všetko hovorí už to, že kostol musel byť drevený, na jeho stavbu nesmel byť použitý ani jeden kovový klinec, každý kostol musel byť postavený za rok a mimo obce, navyše nesmel byť k obci otočený hlavným vchodom.

Kostol nesmel mať zvony, zvonicu či vežu, aby zďaleka nebolo vidno, že sa tam nachádza, a nesmel mať pevné základy. Do hĺbky mohol byť spevnený len do pol metra. V jednom regióne mohli byť len dva kostoly a museli byť od seba vzdialené osemnásť až dvadsať kilometrov.

Hoci ľudia dostali na prvý pohľad nesplniteľné podmienky, povedali si, že to nie je prekážka, ktorá by sa nedala prekonať. Keď dostali povolenie stavať, vybrali sa do lesa, kde začali opracúvať a skladovať drevo tak, aby vyschlo.

Tu ho pripravovali niekoľko rokov. Potom sa dvadsiati predkovia dnešných obyvateľov Leštín sami vybrali na ďalekú cestu. Putovali do Dánska, Švédska, Fínska aj Nórska hľadať pomoc.

„Našli ju vo Švédsku v podobe tesárov, ktorí stavali lode bez klincov. Cesta aj pobyt vo Švédsku, kde študovali stavbu, im trvala dva roky. Potom sa vrátili domov a začali stavať. Kostol postavili tak, že drevo zapadalo do seba, preto nebolo treba použiť klince,“ usmieva sa Murínová.

Kostolík odomyká Viera Murínová pôvodným, 330...
Kostolík odomyká Viera Murínová pôvodným, 330 rokov starým kľúčom. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

V tom čase sa na Slovensku postavilo 26 takýchto kostolíkov, z ktorých sa dodnes zachovalo už len päť. Z nich je kostol v Leštinách najstarší a najmenší. Bol postavený v roku 1688 a má teda 330 rokov a kapacitu tristo miest.

Kostolík v Leštinách ohromí návštevníka hneď po vstupe. Vnútri je veľmi krásna baroková výzdoba, aj keď zvonku ide o jednoduchú renesančnú stavbu.

„Máme tu svetovú raritu, ktorá sa nenachádza v žiadnom inom kostole, a to je strop. Maľba na strope je imitáciou mramoru na dreve. Takáto maľba sa síce v kostoloch nachádza, ale len v murovaných, na omietkach a stenách, nikdy nie v drevenom a už vôbec nie na strope. Maľba je originálna, viac ako tristoročná,“ hovorí Murínová.

Zaujímavé tiež je, že kostolík nenapadol červotoč. Vďaka mužovi, ktorý ho dal postaviť, Jóbovi Zmeškalovi.

„Bol zdravo drzý a zmyslel si, že v kostole chce mať krypty. Lenže podľa nariadenia mohol byť kamenný múrik pod drevom len pol metra pod zemou, a preto by nemohol kopať až do hĺbky piatich metrov. Preto si povedal, že nariadenie poruší s tým, že ho buď potrestajú, alebo prijmú jeho riešenie. Po roku prišli páni, a hneď mu to vyčítali. Začal sa brániť a povedal: Urobil som to preto, lebo som tam chcel krypty, a nemohol som do zeme tlačiť, a chcel som, aby drevo dýchalo a nedostalo červotoč. A oni mu to uznali,“ hovorí Murínová.

V kostolíku je dodnes uložených 32 rakiev s potomkami Jóba Zmeškala, v druhej časti, ktorá je však neprebádaná, je údajne ešte oveľa viac rakiev.

V kostole sa nikdy nekúrilo, z dôvodu zachovania dreva. Najnižšia teplota, ktorú tu namerali, bolo mínus 29 stupňov v roku 2006, keď sa tu konal sobáš.

Huncút Jób a finta s býkmi

Samotný kostolík dal postaviť Jób Zmeškal. Je zachytený aj na rodinnej pohrebnej zástave, ktorá sa stále nachádza v kostole. Na zástave kľačí pod krížom a modlí sa. V uniforme vojaka je preto, lebo v mladosti bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom hrade.

Jób Zmeškal na pohrebnej zástave.
Jób Zmeškal na pohrebnej zástave. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

K tomu sa viaže aj historka spojená s leštinským kostolom, ktorá je zachytená na erbe, kde sa nachádza býk s horiacimi fakľami.

V čase, keď bol kapitánom, viedol cisár Leopold II. boje s Turkami, a keďže Jób bol disciplinovaný a múdry vojak, vyvolili ho za vodcu jednej skupiny cisárových vojsk.

Všetky boje vyhrával, ale raz, keď sa v diaľke utáborili Turci, videl, že ich je nesmierna presila. V tom momente mu bolo jasné, že jeho boj je vopred prehraný, s čím sa nemohol zmieriť.

Preto večer, keď sa pomodlil, začal premýšľať, ako by Turkov obalamutil. Na vojenské výpravy vojaci vždy so sebou šikovali býky, ktoré postupne, podľa potreby, zabíjali a konzumovali.

V noci preto z kožených čižiem a opaskov vyrobili okolo trupu býkov kožené pásy a nadránom, keď ešte bolo šero, nastrkali do dier horiace fakle a býky začali rýchlo preháňať po tábore.

To spôsobilo veľký buchot, na čo sa Turci zobudili. Vtedy zažili moment prekvapenia, pretože vedeli, že obrancov je len hŕstka a ich porážka bude hračkou. Dupot ich však zneistil a keď otvorili oči a v diaľke zazreli množstvo mihotajúcich sa svetiel, pojali podozrenie, že na pomoc prišli ďalší vojaci na koňoch.

Vzdali sa teda bez boja a Jób za to dostal šľachtický titul aj pôdu ako dar, a to územie v okolí Leštín, ktoré dodnes tvoria štyri obce – Vyšný Kubín, Leštiny, Osádka a Pokryváč.

Keďže Jób bol evanjelik, dal obciam postaviť kostolík a dodnes chodia do Leštín do kostola evanjelici z týchto štyroch dedín a tvoria jeden cirkevný zbor.

Lavica rodiny Országhovcov.
Lavica rodiny Országhovcov. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

„Z tohto číreho dôvodu tu bol pokrstený Pavol Országh Hviezdoslav aj Margita Figuli, ktorí obaja pochádzali z Kubína,“ hovorí Viera Murínová.

Jób Zmeškal nezanechal Leštinám len kostolík, ale aj tradíciu, ktorá sa v obci dodržiava dodnes.

V kostole majú tri vchody a zasadací poriadok podľa obcí. Dve obce dosiaľ chodia jednými dvermi a vchodom a ostatné dve chodia druhými dvermi a vchodom a sadajú si na druhý koniec.

Dole sedia ženy, hore muži. V kostolíku sú však aj maľované lavice popri stenách, a tie bývali panské, pre bohatšie rody. Jedna je rodiny Zmeškalovcov a druhá Országhovcov.

„Tu sedával Pavol Országh Hviezdoslav s rodinou. Teraz tu sedia naši konfirmanti, mládež,“ uzatvára Murínová. Kým Hviezdoslav pochádzal z bohatšej zemianskej rodiny, a teda sedával na panskej lavici, Margita Figuli pochádzala z najchudobnejšej rodiny a sedávala medzi prostým ľudom.

„Hviezdoslav sedával na tejto strane tejto lavice a už vtedy bol veľmi pozorný voči všetkému, čo sa okolo neho dialo. Neskôr do Hájnikovej ženy zakomponoval aj kúsok deja, ktorý sa odohráva priamo v kostole v Lešitnách,“ vysvetľuje Murínová.

Krása aj rozjímanie

Kostolík síce nepatrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky, ľudia si však cestu k nemu nájdu. Aj keď ho tak, ako sa píše v artikule, zakrývajú vysoké stromy a jeho vchod je odvrátený od obce. Podľa Viery Murínovej prichádzajú Slováci, Česi, ale už sa naň prišli pozrieť aj Američania.

Strop kostolíka je jediným takýmto maľovaným...
Strop kostolíka je jediným takýmto maľovaným dreveným stropom na svete. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

„Sme tu na dovolenke a všimli sme si ceduľu, tak sa ideme pozrieť,“ povedala Hlohovčanka Helena Krišková, ktorá do Leštín zavítala s manželom a deťmi Katkou a Danielom.

V kostolíku sa nesmie fotiť, a aj preto ľudia vopred zväčša nevedia, čo ich čaká. Bohatá vnútorná výzdoba ich vždy ohromí. V kostolíku sa dodnes slúžia evanjelické služby Božie.

„Pre mňa je to sakrálny priestor, ja beriem kostolík ako sväté miesto. Je podstatné, že doň prichádzajú ľudia zo spoločenstva a môžeme spoločne duchovne rásť. Ale aj ako priestor je naozaj unikátny a výnimočný, práve aj tým, že bol postavený v ťažkom období, keď evanjelici zápasili o slobodu vierovyznania. A predsa boli odhodlaní mať miesto, kde sa budú stretávať a počúvať Božie slovo. Mne sa páči aj jeho výzdoba,“ uzatvára s úsmevom farárka Jana Velebírová-Hudáková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Utajené skvosty Slovenska #Utajené poklady Slovenska #Leto s Pravdou
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk