Raeaptheek, teda Radničná lekáreň, sa nachádza v pre nás neznámom severnom Pobaltí v hlavnom meste estónska Tallinne.
V samom srdci hlavného mesta Estónska Tallinnu na Radničnom námestí je Raeaptheek. Dnes ponúka nielen liečivá. Súčasťou tejto najstaršej lekárne v Európe je kaviarnička a múzeum. Prvá zmienka o lekárni pochádza z roku 1422. Ide o informáciu, že už vtedy mala v poradí tretieho majiteľa.
Pre Slovákov je však zaujímavé najmä 16. storočie. Niekedy medzi rokmi 1579 až 1581 prišiel do Tallinnu János Both Bélaváry de Szikava. A prišiel z Pressburgu.
Korene tohto aristokratického rodu siahajú až do 13. storočia. Ako naznačuje meno – Szikava, rod pochádzal z okolia obce Žikava v Zlatomoravskom okrese.
Čítajte viac Najstarší národný park ZSSR
János Both Bélaváry de Szikava putoval z Pressburgu cez Salzburg a Mníchov smerom k Baltskému moru. Cez Litvu sa dostal práve do Tallinnu. Do oka mu padla lekáreň na námestí. Najskôr ju iba prevádzkoval, od roku 1582. Takmer o sto rokov neskôr – 1688 – ju jeho potomkovia kúpili. Desať generácii lekáreň vlastnilo – až do roku 1911. V tejto rodine sa dedila nielen lekáreň, ale aj meno – prvorodený syn sa vždy volal Johannes (János). Historické anály označujú Jánosa Both Bélaváry de Szikava ako Johannesa Burcharta. A podľa nich je baltským Nemcom. Nuž, vládnuca vrstva v tých časoch určovala národnosť…
Hovorí sa, že túto lekáreň mal rád aj cár Peter I. Veľký. Vraj si jej majiteľa zavolal aj k smrteľnej posteli (zomrel v roku 1725). Podľa legendy však lekárnik cára už nestihol medzi živými.
Čo ponúkal stredoveký lekárnik?
Bylinky, oleje, tinktúry…
V cenníku z roku 1695 je uvedených až 54 rôznych druhov roztokov, 25 tukov, 32 balzamov, 62 pretlakov, 128 rôznych olejov, 20 tinktúr, 49 mastí a 71 liečivých čajov.
V lekárni však mali aj spálené včely, údené ježky, kopytá zo žrebcov, olej z dážďoviek, ľudský tuk či psie výkaly.
Za liečivý sa pokladal aj prášok z múmií. No aj z rohu jednorožca.
Príjemnejším liekom už v stredoveku bol marcipán. Zmierňuje bolesti srdca a obnovuje pamäť. Podľa legendy marcipán „vymyslel“ pomocník práve z Radničnej lekárne. Marcipánu sa hovorilo aj Martinov chlieb.
V 18. storočí si však marcipán všimli cukrári. A už ho z rúk nepustili.