Vanderclei Silva Santos, ktorý predáva brazílsky národný koktail caipirinhu, priznáva, že má ťažkosti pri komunikácii s cudzincami, ktorí sa zastavujú pri jeho stánku na slávnej pláži Copacabana. Ceny nápojov preto často píše prstom do piesku.
„Komunikácia je náročná. Ale pohybujeme bokmi, usmievame sa, a to sa turistom páči. Dokážeme si poradiť,“ hovorí 39-ročný Santos. Dúfa pritom, že sa v budúcnosti bude môcť prihlásiť do základného kurzu angličtiny, čo bolo donedávna dostupné len pre bohatých Brazílčanov a stále ešte nie je bežnou praxou.
Olympijský výbor a niekoľko ďalších organizácií vlani v snahe prekonať komunikačnú priepasť ponúkol riadne aj internetové kurzy angličtiny niekoľkým tisícom zamestnancov služieb, olympijským dobrovoľníkom a policajtom – teda tým, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že prídu do styku s turistami.
Vinicius Lummertz, predseda vládnej agentúry Embratur, ktorá propaguje Brazíliu v zahraničí, tvrdí, že Rio bude pripravené. Akékoľvek lingvistické ťažkosti budú podľa neho súčasťou neobyčajného zážitku z olympiády.
„Neznalosť angličtiny je problém, ale snaha komunikovať s Brazílčanmi, ktorí vedia len portugalsky, zážitky z Brazílie okorení. Vari by ste chceli, aby bol svet všade rovnaký?“ pýta sa Lummertz.
Najväčšia krajina Latinskej Ameriky, Brazília, veľkosťou zhruba zodpovedá kontinentálnemu územiu Spojených štátov, čo jej obyvateľov do značnej miery izoluje od okolia.
V každej sfére života navyše panujú obrovské sociálne rozdiely, čo sa týka aj vzdelania. Väčšina Brazílčanov nemala nikdy možnosť študovať nejaký cudzí jazyk.
Bývalá šéfka Britskej rady (British Council) v Brazílii Virginia Garciová uviedla, že podľa prieskumu tejto organizácie, uskutočneného pred pár rokmi, iba päť percent Brazílčanov hovorí anglicky na pokročilej úrovni.
Výučba angličtiny v štátnych školách je podľa Garciovej značne obmedzená, hoci niekoľko veľkých udalostí, ktoré Brazília v uplynulých rokoch hostila – ako napríklad panamerické hry, majstrovstvá sveta vo futbale a návšteva pápeža Františka – prispelo k rozšíreniu výučby.
„Pred dvadsiatimi rokmi sa v Brazílii mohli cudzie jazyky učiť len ľudia pochádzajúci z vysokých vrstiev. Prístup je čím ďalej, tým demokratickejší,“ hovorí Garciová.
Antonio Carlos de Moraes Sartini, šéf múzea portugalčiny v Sao Paule, uvádza, že intenzívne zameranie sa na portugalčinu siaha v Brazílii do roku 1750, keď tu portugalská monarchia zaviedla povinnú výučbu tohto jazyka, aby vytvorila národnú identitu odlišnú od okolitých španielsky hovoriacich kolónií.
V tom čase hovorilo v Brazílii portugalsky len asi 20 percent ľudí, zatiaľ čo ostatní komunikovali niektorým z viac ako 1000 domorodých jazykov. Niekoľko stoviek týchto jazykov sa stále používa, prevažne v oblasti Amazónie, väčšina domorodcov ale v súčasnosti vie tiež portugalsky.
Svoju neschopnosť dohovoriť sa cudzími rečami, ako je angličtina, berie väčšina Brazílčanov s nadhľadom a humorom.
Bývalý futbalista a tréner Joel Santana urobil vďaka svojej zlej angličtine kariéru v televíznych reklamách. V roku 2010, keď viedol juhoafrický národný tím, poskytol interview v angličtine, ktoré bolo také nezrozumiteľné, že sa stalo internetovou senzáciou.
Odvtedy sa objavil napríklad v reklamách na Pepsi-Colu alebo na šampón, v ktorých vykrikuje skomolené slová v angličtine.
Podľa nórskeho novinára Jensa Heftöya, ktorý Brazíliu v poslednom desaťročí niekoľkokrát navštívil a oženil sa so ženou z Ria de Janeiro, aj tí Brazílčania, ktorí majú slušnú úroveň angličtiny, sa komunikácii v tomto jazyku vyhýbajú, ak nepracujú v turistickom priemysle.