Povesť Karury bola veľmi zlá a rodičov o lese rozprávali deťom strašidelné príhody. Chegem a ďalší príslušníci ozbrojených hliadok vstupovali dovnútra s pochodňou v ruke a s obavami, aby sa nestretli s votrelcami. Píše o tom agentúra AFP.
„Bolo to peklo,“ uisťuje Chegem, šéf hliadok v Karure od roku 2009, keď sa on a jeho muži začali tvrdo usilovať o to, aby vrátili les obyvateľom kenského hlavného mesta Nairobi.
„Dnes sa radujeme, že už je to tu celkom iné,“ usmieva sa Chegem. Karuru dnes navštívi za mesiac až 30.000 ľudí, zatiaľ čo v roku 2009 sa sem neodvážil nik.
Počas desiatich rokov sa táto nebezpečná oblasť nikoho stala jedným z najbezpečnejších a najobľúbenejších miest kenskej metropoly, ostrovom čerstvého vzduchu v meste plnom vravy a znečistenom výfukmi áut.
Podľa ochrancov životného prostredia sa Karura, druhý najväčší les situovaný v centre mesta na svete, stal tiež symbolom odporu proti špekuláciám s pozemkami, v Keni úplne bežnými, a proti postupujúcej výstavbe. Podľa údajov ministerstva životného prostredia prídu kenské lesy každoročne celkovo o 5000 hektárov, ale Karura odoláva.
Zlepšiť zlú povesť Karury nebolo ľahké ani po tom, čo okolo lesa postavili elektrickú ohradu, zdôrazňuje Karanja Njoroge, bývalý predseda združenia Priatelia lesa Karura, ktoré sa podieľa na správe tejto chránenej oblasti.
„Keď ste v roku 2009 niekomu povedali, že má s vami ísť do karurského lesa, bola to hrozba. Znamenalo to, že ho chcete zbiť alebo zabiť,“ uisťuje Njoroge.
Chegem a jeho strážcovia, ktorých vycvičila britská armáda, v lese behali spoločne s ľuďmi, ktorí prišli urobiť niečo pre zdravie a báli sa o svoju bezpečnosť. „Návštevník si chcel zabehnúť desať kilometrov? Môj chlapec s ním tých desať kilometrov bežal,“ spomína.
Pozvoľna však počet návštevníkov rástol a zločinci boli vyhnaní. Jeden športový klub, ktorý ukončil prevádzku kvôli obavám o bezpečnosť, sa v oblasti znovu otvoril.
Karura s 1000 hektármi unikol urbanistickému rozvoju v 90. rokoch minulého storočia, keď sa veľké časti lesa ponúkali zbohatlíkom s politickým krytím.
Wangari Maathaiová, zakladateľka Hnutia zeleného pásu a prvá Afričanka, ktorá získala Nobelovu cenu za mier, sa pustila do obrany Karury a mobilizovala náboženských a študentských vodcov a právnikov.
V januári 1999 ju zranili ozbrojení muži vo chvíli, keď na znak protestu vysadila strom. O útoku sa hovorilo po celom svete a verejná mienka sa postavilo proti zaberaniu pozemkov skorumpovanými elitami.
Aj napriek niektorým problémom je premena Karury úspechom. Pôvodné druhy stromov tu znova rastú na úkor tých, ktoré vysadili britskí kolonizátori, ktorí tadiaľ chceli stavať železnicu do Ugandy. A ľudia sa tu môžu prechádzať a stretávať opice, malé antilopy alebo vtáky zoborožce.
Dcéra Wangari Maathaiovej Wanjiru je presvedčená, že by jej matka bola teraz na Karuru hrdá. „Možno by bola prekvapená, keby videla, ako majú ľudia les radi. Dúfala, že deti jej detí budú môcť les využívať, a to sa aj stalo,“ hovorí.