Lyžovačka: dôležité je oblečenie aj výbava

Chystáte sa na nákup lyžiarskej výbavy? Viete, ako správne vybrať oblečenie na lyže? Podľa čoho sa treba pri nákupe orientovať a na čo si treba dať pozor?

24.01.2018 09:00
lyžovanie, lyžovačka, zima, sneh, dovolenka,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Najdôležitejším kritériom pri výbere by malo byť to, aby vám daná vec dobre sedela, do akého počasia a podmienok je určená a na akú činnosť sa presne hodí. Ak totiž nedodržíte odporúčania výrobcu, môže sa stať, že vám bude na svahu zima, oblečenie prepustí vodu v prípade sneženia alebo pádu.

Oblečenie a výbava na lyže nie sú lacná záležitosť, nakupovať treba opatrne, aby ste neinvestovali do kúskov, ktoré vám neurobia žiadnu službu. Pri lyžiarskom oblečení sa štandardne používajú tri vrstvy.

Prvá, spodná vrstva, má za úlohu zahriať, udržať telesné teplo a odvádzať vlhkosť.

Druhú vrstvu predstavujú zateplené, na šport určené roláky, tričká a mikiny, ktoré taktiež zahrievajú a udržujú telesné teplo.

Tretia vrstva – bunda a nohavice – tvorí ochranu pred snehom a vetrom. Vrstvy by mali byť priepustné, aby odvádzali vlhkosť od tela, ale zároveň udržali teplo a nedovolili chladu preniknúť dovnútra.

Nezabúdajte, že každých 100 m nadmorskej výšky klesá teplota približne o 0,6 stupňa Celzia a skutočná teplota sa od pocitovej môže líšiť napríklad kvôli silnému vetru a podobne.

Počet vrstiev je teda závislý od počasia, zimná lyžovačka sa však bez spomínaných troch vrstiev zvyčajne nezaobíde.

Lyžiarska bunda a nohavice

  • prvým pravidlom pri výbere je, že lyžiarska bunda sa nevyberá len podľa farby a strihu. Dôležitá je funkčnosť a materiál.
  • bundy určené na lyže zvyčajne tvoria tri vrstvy: spodná vrstva má zahriať, udržiavať telesné teplo, ale zároveň musí odvádzať aj vlhkosť. Kvalitné sú napríklad z merino vlny s prímesou striebra (striebro pohlcuje zápach a merino vlna udržiava telesnú teplotu). Druhou vrstvou sú vypchávky, ktoré majú tiež zahrievaciu funkciu. Vrchná, tretia vrstva, chráni pred vetrom a dažďom.
  • čo sa týka veľkosti, koluje mýtus, že bunda by mala byť lyžiarovi až veľká, aby medzi telom a bundou vznikla čo najväčšiu medzera, v ktorej sa udrží teplo. Nie je to pravda. Medzi prvou vrstvou bundy a telom by nemal vznikať žiaden priestor, inak teplo uniká.
  • o kvalite, funkčnosti a využiteľnosti bundy vypovedá vodný stĺpec. Číslo stĺpca udáva, po akom množstve dopadnutej vody na povrch bundy vrchná vrstva premokne. Platí, že čím vyššie číslo, tým je bunda využiteľnejšia. Kvalitná bunda na lyže by mala mať čo najvyšší vodný stĺpec, mala by byť teda takmer nepremokavá. Pre bežné lyžovanie je dobré vyberať v rozpätí 5– až 8–tisíc mm pri nohaviciach, do 10 000 pri bundách. Pre pokročilých, náročnejších lyžiarov je vhodné vyberať nohavice aj bundu s vodným stĺpcom v rozmedzí od 10 000 mm pri bežných lyžiaroch, do 20 000 mm pri náročných lyžiaroch. Vrchnej vrstve by nemala chýbať ani membrána, ktorá bráni prefúknutiu.
  • farebnosť je vecou vkusu, ale platí, že najmenej vhodné je oblečenie čiernej a bielej farby. Čiernu v šere a tme nie je dobre vidieť, biela splýva so snehom. Staviť sa oplatí na výrazné farby.
  • takisto ako pri lyžiarskej bunde platí, že dôležitá je funkčnosť a materiál. Zložené bývajú z dvoch vrstiev. Spodná vrstva je vypchávka chrániaca pre chladom, vrchná vrstva sa robí z rôznych druhov nepremokavých materiálov. Pri spodnej vrstve sa zamerajte na schopnosti udržať teplo a odvádzať vlhkosť a pot. Najbežnejším zateplením nohavíc býva mikrofl ísová vrstva. Niektoré typy majú zabudovaný ľadvinový pás, ktorý udrží lyžiara v teple aj pod bodom mrazu.
  • dôsledky mierneho pádu možno docieliť miernym polstrovaním – vypchatím.
  • dizajn záleží od preferencií lyžiara – existujú dva základné typy nohavíc podľa strihu – voľné a priliehavé.

Ako rozumieť niektorým názvom, ktoré môže nájsť na oblečení: softshellový materiál – dobrá tepelná izolácia, niekoľko vrstiev, ochrana proti poveternostným podmienkam, climatic membrána – priedušnosť, odolnosť proti vetru a vode, mikrovlákno – pre výrobu funkčného oblečenia, odvod vlhkosti od tela, antibakteriálne vlastnosti, polarsoft a polartec – flísové materiály, tepelná izolácia, minimálne nasakujú.

Mikiny, termobielizeň a ponožky

  • pri výbere termobielizne treba dbať najmä na teplý, ale priedušný materiál, zásadná je správna veľkosť aj pohodlie. Úlohou je zahriať a pohlcovať pot, a preto by mala byť táto vrstva na tele obtiahnutá.
  • tento druh oblečenia sa vyrába väčšinou z umelých vlákien. Ak však nechcete bielizeň každý deň prať, oplatí sa investovať do výrobkov z merino vlny s prímesou striebra (striebro pohlcuje zápach). Takáto bielizeň sa nemusí tak často prať a menej sa tým znižuje jej funkčnosť. Vy tak nebudete musieť svoje spodky často prať a tak dlhšie vydržia, pretože s každým praním znižujeme funkčnosť bielizne. Využíva sa aj bavlna a bambusové vlákna. Z ponuky syntetickej termobielizne sa často využíva polypropylén a polyester. Polypropylén poskytuje lepšiu tepelnú izoláciu a je teda vhodnejší do chladného počasia. Polyester je pre zmenu vhodnejší do teplejšieho počasia, pretože je rýchloschnúci. Aj do týchto materiálov sa pridávajú strieborné ióny, ktoré pôsobia tiež antibakteriálne.
  • druhá vrstva – mikina alebo tričko má termoregulačnú funkciu, ako aj úlohu odvádzať vlhkosť, ktorá prichádza od prvej vrstvy. Druhá vrstva býva najhojnejšie vyrobená z polyesteru, často s prímesou polyamidu. Flísový úplet sa tiež často využíva. Dobre izoluje teplo a je zároveň priedušný. 3D pletenina má zase výstupky na vnútornej strane, vďaka ktorým sa medzi nimi môže nahromadiť vzduch, ktorý dobre zadržuje teplo.

Poznáte lyžiarsky kódex?

Pre bezpečnosť lyžovania platia na zjazdovkách pravidlá, známe tiež ako Biely kódex. Ovládať by ich mal každý, kto sa chystá na lyžovačku.

1. Ohľaduplnosť

Každý na lyžiarskej trati je povinný správať sa tak, aby neohrozil ani nepoškodil zdravie alebo život, alebo nespôsobil škodu sebe alebo inému nebezpečným štýlom jazdy, nevhodným lyžiarskym vybavením, zle odloženým materiálom, zníženou schopnosťou reakcie a odhadu (únava, choroba, alkohol, drogy a pod.).

2. Primeraná rýchlosť

Lyžiar musí prispôsobiť rýchlosť a štýl jazdy svojim schopnostiam, terénu, počtu lyžiarov na zjazdovke, ale aj poveternostným podmienkam. Rýchlosť by sme mali zvoliť takú, aby sme aj pred nepredvídanou prekážkou vedeli zabrzdiť alebo sa jej vyhnúť.

3. Voľba smeru

Lyžiar prichádzajúci zhora je zodpovedný za všetkých, ktorí lyžujú pod ním. Musí svoj smer jazdy voliť tak, aby neohrozil pred ním jazdiaceho lyžiara. Lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, musí dbať na dostatočný odstup, aby lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor na smer a spôsob jazdy. To predpokladá udržiavanie odstupu a predvídanie úmyslov lyžiara jazdiaceho vpredu či nižšie.

4. Predbiehanie

Predbiehať možno sprava aj zľava s dostatočným odstupom tak, aby predbiehaný lyžiar nebol ohrozený a mal dostatočný priestor pre smer aj spôsob jazdy. Zodpovednosť za predbiehanie nesie ten, kto predbieha.

5. Prechádzanie svahu

Každý, kto vchádza na lyžiarsku trať alebo chce po zastavení opäť pokračovať v jazde, je povinný sa rozhliadnuť, dať prednosť lyžiarom prichádzajúcim zhora a neohroziť lyžiarov pod sebou.

6. Zastavenie na svahu

Na trati sa nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúžených a neprehľadných častiach zjazdoviek. Zvlášť nebezpečné je zastaviť alebo po páde zostať sedieť za terénnou vlnou. Lyžiar, ktorý spadol na takomto mieste, musí ho čo najrýchlejšie opustiť. Zastavujeme vždy pri okraji.

7. Peší pohyb po zjazdovke

Osoba, ktorá stúpa nahor alebo schádza po lyžiarskej trati, musí používať okraj zjazdovky. 8. Rešpektovanie značenia Najmä vo väčších strediskách, kde je viac zjazdoviek, bývajú tieto označené značkami s rôznymi upozorneniami o krížení zjazdoviek, označením nebezpečných miest, príkazmi na zníženie rýchlosti alebo značkami horskej služby či polície.

9. Prípad nehody

Každý užívateľ zjazdovky je povinný pri úraze iného lyžiara na trati poskytnúť mu prvú pomoc v rámci svojich schopností a možností vrátane protišokových opatrení, označiť miesto nehody nad nehodou (napr. pomocou skrížených lyžiarskych palíc), oznámiť úraz horskej službe, alebo inej oprávnenej osobe a privolať čo najrýchlejšie odbornú pomoc (HZS SR – telefónne čísla: 18 300, 112).

10. Identifikácia

Každý z účastníkov nehody (svedok, poškodený, vinník) sa na výzvu musí legitimovať Horskej záchrannej službe, Lyžiarskej službe alebo orgánu polície. Väčšina lyžiarskych stredísk má zamestnancov, ktorí vykonávajú dozor na zjazdovkách a majú právo kontrolovať lyžiarov. Pri porušení pravidiel alebo inak nevhodnom správaní sa na zjazdovke sú oprávnení odobrať lyžiarsky lístok bez nároku na náhradu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zimné športy #lyžovanie #lyžovačka #zima #lyžiar