Ako ďalej uviedla, začiatok je pri prvom moste pod obcou Sihla v Breznianskom okrese a koniec pri horárni Klimentka. Dodala, že meandrovanie patrí medzi riečne javy, ktoré vytvára fascinujúce tvary tokov. Je to v špecifických podmienkach, keď má rieka malý spád a prenáša jemný materiál vo forme plavenín. Okrem týchto hydrologických podmienok je podľa jej slov pre vznik meandrov dôležité aj to, aký materiál tvorí brehy potoka.
Meandre Kamenistého potoka vznikli v hornej časti Kamenistej doliny, pomaly tečúci potok vytvára voľné meandre po celej šírke jej dna. „Prúdenie vody dokáže úplne zmeniť smer a mnohonásobne predĺžiť dĺžku toku. Vie vytvárať kľukatú krivku, ktorá sa neustále mení,“ zdôrazňuje CHKO Poľana.
Pripomína tiež, že tok má vďaka kľučkám dĺžku aj niekoľkonásobnú. Kamenistý potok má tak v chránenom areáli celkovú dĺžku približne 5,2 kilometra. Niektoré meandre časom zanikajú a vznikajú útvary, ako sú mŕtve ramená či jazierka. „To všetko je pozitívnym príkladom prirodzeného zadržiavania vody v krajine. Voda neodteká z územia a zostáva zachytená v kľučkách potoka,“ vysvetľuje.
Celé územie v súčasnosti využívajú ako pasienok. „Spása ho okolo približne 30 kusov hovädzieho dobytka, ktoré umožňuje nerušenú existenciu vlhkomilných spoločenstiev,“ zhrnula správa s tým, že lokalita je tiež súčasťou Chráneného vtáčieho územia Poľana.
V minulosti viedla Kamenistou dolinou najdlhšia prípojka lesnej železnice Hronec Čierny Balog, ktorá bola od Svätého Jána po Sihlu. Budovali ju v rokoch 1923 až 1928 a slúžila do roku 1971. Jej pozostatky podľa CHKO Poľana dodnes v doline vidieť. Dolinou vedie asfaltová lesná cesta a cyklotrasy, Vrchárska a Novohradská cyklomagistrála či okruh okolo Poľany. Pre peších je určená červenou farbou označená turistická trasa.