Vyraziť sme plánovali skoro ráno. Budík sme si nastavili na 3.30, stretli sme sa o 4.15. Kým sme si nahádzali tašky do kufra a poukladali ich tak, aby sme nepopučili rezne od kolegu, ktorý ich vyprážal do jednej rána, prešli ďalšie minúty.
Vybrali sme si trasu cez Maďarsko. Náš tátoš Škoda Scala mal nádrž natakovanú doplna na Slovensku. Hor sa stovky kilometrov naprieč naším južným susedom Maďarskom! Diaľnice boli prázdne a my sme mohli sledovať počas cesty nádherný východ slnka, ktorý sprevádzali veterné turbíny v okolí diaľnic.
Prvú zastávku sme si spravili na maďarskej benzínke, kúpili sme si kávu. Nemuseli sme so sebou nosiť forinty, stačila nám karta Visa. Jedna nás vyšla do dvoch eur. Trošku nás prekvapilo, že sa platí za toalety, a to na každej benzínke. Za ich použitie zaplatíte 200 forintov alebo 1 euro. Platiť sa dá našťastie aj kartou.
Ďalšie stovky kilometrov sme vo vyklimatizovanom aute zvládali bez problémov. Maďarsko sme prešli veľmi rýchlo. Na odpočívadle sme zjedli rezne a pokračovali až pred chorvátske hranice.
„To je všetko?“ spýtal sa kolega pri prechode hranicami. Naozaj nás nečakala žiadna kontrola, búdka, proste nič, len sa k nám pomaly približovala uvítacia tabuľa – Vitajte v Chorvátsku.
Prečo to išlo tak hladko? Odpoveď je jednoduchá, od začiatku nového roka 2023 vstúpilo Chorvátsko do schengenského priestoru, čo znamená, že pri prechádzaní hraníc vás nekontrolujú.
V posledných desiatich rokoch Chorvátsko intenzívne pracovalo na zlepšení infraštruktúry a všetky veľké chorvátske mestá sú prepojené diaľnicou. To, čo sa zdá na Slovensku nemožné, už Chorváti využívajú naplno.
Mýto sa vyberá na príslušných mýtnych miestach, platí sa v eurách, kartou alebo pomocou zariadenia ENC (elektronický výber mýta). My sme si vybrali platiť kartou Visa, lebo sa nám to zdalo ako komfortný a rýchly spôsob platby.
Do Dubrovníka sme dorazili až za šera. Hotel sme si nerezervovali. Cez Booking.com sme si pozreli hotely v okolí a vybrali najprijateľnejší.
Zaujímavé bolo, že na mieste sme zaplatili o pár desiatok eur menej, ako nám ponúkal Booking. Ubytovanie sme zaplatili až ráno, a to tiež kartou Visa.
Pri ubytovaní v chorvátskom hoteli je potrebná aj registrácia v eVisitor. Nemusíte sa báť, nejde o žiadnu vedu a zamestnanci hotela vám s tým radi pomôžu.
Dubrovník nás síce očaril svojím pôvabom, ale keďže Slovákom chýbajú pláže a Dubrovník ich veľa nemá, rozhodli sme sa ísť ďalej. Smerom späť domov.
Znova sme prešli Pelješacký most a rovnakou trasou sme smerovali k vychýreným chorvátskym plážam.
Na pobreží čistého a teplého Jadranského mora obklopeného pohorím Biokovo sa nachádza mesto Baška Voda. Hovorí sa, že v minulosti to bola rybárska osada. Dnes je to jedno z najnavštevovanejších turistických miest v Chorvátsku. Nachádza sa v srdci Dalmácie na Makarskej riviére.
Novinkou, ale nielen pre túto oblasť, sú spoplatnené sprchy. Za 30 sekúnd zaplatíte 50 centov. Káva vás vyjde na dve eurá, ale za pizzu zaplatíte od 13 do 20 eur. My sme sa najedli, zaplatili aj na pláži kartou Visa a vbehli do mora.
Po okúpaní sa sme nasadli do auta, ešte raz natankovali v Chorvátsku. Platbu sme zrealizovali kartou a vrátili sa späť na Slovensko.