Baku stojí na kontrastoch
Baku. Prvý z obrazov, ktorý sa Azerbajdžan snaží cudzincom vtlačiť, je vyleštené a nablýskané Baku. Vďaka ropnému bohatstvu Kaspického mora stojí v meste na každom rohu žeriav a jedným z pripravovaných projektov je i najvyššia budova sveta. Tisícmetrovú vežu začnú stavať v roku 2015.
„Turbokapitalizmus“ posledných rokov však v centre metropoly a na perifériách vyzerá celkom odlišne. Kým na „Námestí fontán“ v najprestížnejšej časti metropoly takmer nepretržite leštia dlažbu podobne ako podlahu v nákupných centrách, na predmestiach väčšinou nenájdete chodník, kus trávnika ani smetný kôš. Čo vám však na perifériách neunikne, sú múry. „Slumy“ s domami najchudobnejších obyvateľov Baku skrývajú pred pohľadmi betónové steny.
Foto: Radovan Potočár
Ďalšia tvár Baku je spojená s oveľa staršou tradíciou: staré osmanské paláce, mešity, turecké kúpele hammam či trhoviská – bazaary – na ktorých dostať všetko od oblečenia po čerstvé ovocie a koreniny, priraďujú mesto skôr k Orientu než Európe či Rusku. Bývalá sovietska republika však patrí medzi najateistickejšie krajiny sveta a islamská kultúra je iba v pozadí celého obrazu, ktorý Baku ponúka.
Prezident na kalendároch
Aj sekulárny Azerbajdžan však má svoje maličké „náboženstvo“ – kult prezidenta. Prejsť sa po Baku a nenatrafiť aspoň na jeden bilboard, sochu či citát zosnulého lídra je nemožné. Dejiny posledných desaťročí tohto deväťmiliónového štátu sa dajú zhrnúť celkom stručne: v roku 1969 sa na čelo Azerbajdžanu dostal Hejdar Alijev, člen sovietskeho Polytbyra. Ten istý Hejdar Alijev potom od roku 1993 vládol už ako demokratický prezident a hneď po jeho smrti v roku 2003 sa vlády ujal jeho syn. Ďalší demokratický líder. Otec súčasného prezidenta však zostal v krajine prítomný na každom kroku.
Foto: Radovan Potočár
Za bývalým prezidentom ale netreba chodiť do ulíc – jeho portréty nájdete v Azerbajdžane aj na tých najnečakanejších miestach. V mnohých novinových stánkoch vám navyše popri časopisoch či cigaretách predajú nástenné kalendáre s portrétom Alijeva na všetkých stranách. V rôznych veľkostiach. Ak by ste však náhodou kalendármi pohrdli, do trafík sa určite oplatí zájsť. Cigarety tu dostať v porovnaní so Slovenskom za tretinovú cenu. Nájsť v Azerbajdžane nefajčiarsku reštauráciu, kaviareň alebo krčmu dá zabrať.
Podobne ťažké ako nefajčiari to budú mať v tejto krajine vegetariáni. Základom azerbajdžanskej kuchyne je mäso a pri mnohých jedlách bývajú v ponuke iba dve možnosti: alternatíva s „mäsom“ a verzia s „kuraťom“. Azerbajdžan je totižto zrejme jedinou krajinou sveta, kde ani vegetariáni nepočítajú kuracinu medzi mäso.
Druhý Azerbajdžan
Celkom odlišný Azerbajdžan začína hneď za hranicami hlavného mesta. Viacpruhové cesty upchaté drahými autami sa menia na cestičky kľukatiace sa do Kaukazu. Veľkú časť dopravy tu zabezpečujú mikrobusy – „maršrutky“ – ktoré väčšinou štartujú, až keď sa naplnia cestujúcimi. Cestovné poriadky či zastávky označené ceduľou väčšinou vôbec neexistujú.
Rovinu, ktorá sa ťahá popri Kaspickom mori, postupne strieda Kaukaz, pričom jeho najvyššie vrcholy pri hraniciach s Ruskom prevyšujú 4 000 metrov. Vďaka rozmanitému povrchu sú klimatické podmienky v rámci krajiny celkom rozdielne. Kým najnižšia nameraná teplota v horách klesla na –33 stupňov, v najteplejších oblastiach rekordná teplota dosiahla +46 stupňov Celzia.
Foto: Radovan Potočár
Krajina za oknom maršrutky však nie je jediné, čo sa so vzdialenosťou od hlavného mesta mení. Cestovanie po tomto kaukazskom štáte je cestovaním v čase: neandertálske rytiny v Qobustane sa datujú do obdobia spred 12 000 rokov. Kostolík v horskej dedine Kish, jeden z najstarších zachovaných kostolov na svete, do štvrtého storočia po Kristovi.
Ďalšou cestou v čase sú azerbajdžanské mestečká a vidiek. Keď vám na trhovisku budú núkať živú sliepku alebo čerstvo zabitého barana, vôbec vás to neprekvapí. Ak vám ponúknu domáci syr alebo lekvár, bude to pre vás už samozrejmosť. V krajine za modernou metropolou sa odohráva celkom odlišný Azerbajdžan.
Foto: Radovan Potočár
Kým v hlavnom meste platí, že s ruštinou sa dohovoríte bez problémov a s angličtinou dokážete aspoň prežiť, o zvyšku krajiny sa to povedať nedá. Ak nie ste práve expertom na azerbajdžanský alebo turecký jazyk, jedinou šanca je ruština. Keď vás však miestni začnú sami od seba púšťať cez cestu, ponúkať čajom a hostiť svojimi špecialitami, cudzia jazyky možno nebude treba.
Azerbajdžan
- Azerbajdžan je jednou z bývalých republík Sovietskeho zväzu. Samostatnosť získal v roku 1991.
- Susednými štátmi Azerbajdžanu sú Arménsko, Gruzínsko, Irán, Rusko a Turecko.
- Celková rozloha krajiny je takmer 87 000 štvorcových kilometrov. Počet obyvateľov dosahuje asi deväť miliónov.
- Z východu krajinu obmýva Kaspické more. To je mimoriadne bohaté na nerastné suroviny.
- Ohniskom nestability v regióne je Náhorný Karabach obývaný prevažne Arménmi. V rokoch 1992 až 1994 tu prebiehala otvorená vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom.
Zdroj: wikipedia.org