Vlkolínec nie je skanzen ani múzeum, ale živá dedina. V pôvodných domčekoch, ktoré sú také vzácne, že ich chráni UNESCO, žijú starousadlíci či víkendujú chalupári. Do krásnej horskej osady pod vrchom Sidorovo prúdia ročne desaťtisíce turistov.
Do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO bol Vlkolínec zapísaný 11. decembra 1993. Horská osada pôvodných drevorubačov, poľnohospodárov a pastierov, ktorých drevené zrubové domy prežili dve storočia a patria k uceleným súborom pôvodných ľudových stavieb v rámci stredoeurópskeho územia. Do pamiatkového fondu je zapísaných 73 objektov. Ich prípadné prestavby veľmi prísne strážia pamiatkari. Z UNESCO príspevky nečerpajú, ale dáva Vlkolíncu značku. Aspoň tak to miestnym vysvetľovali lektori.
Do Mikuláša chodím niekoľkokrát do mesiaca
Marek Uram, hokejista: Myslím, že k rodnému mestu Liptovský Mikuláš mám veľmi dobrý vzťah, rád sa tam vraciam. Z Mikuláša som odišiel, keď som mal dvadsaťtri alebo dvadsaťštyri rokov. Mám tam veľa známych a rodinu, takže aj veľa pekných spomienok. V meste mám mnoho miest, kde sa rád vraciam. Napríklad kaviarničku v meste, kam rád chodím, ale tých miest je vážne veľa. Ale na to, či by som sa tam rád usadil, neviem odpovedať. Teraz žijem v Bratislave, kde je to super ohľadom viacerých vecí, ale určite sa do Mikuláša budem rád vracať. Som tam dosť často, chodím tam niekoľkokrát do mesiaca.
„Žije nás tu už len 18 ľudí. Štyri rodiny. Zvyšok sú chalupári,“ hovorí Erika Bradiaková. Do Vlkolínca sa presťahovala pred 12 rokmi. Je členkou tamojšieho občianskeho združenia. „Turistov príde veľa, najviac od polovice júla do polovice augusta. Turisti sem chodili vždy. Akurát sa mení ich národnosť. Kedysi chodilo veľa Poliakov, boli tu aj Japonci. Teraz je veľa Holanďanov a Francúzov.“
Vlkolínec je pre nich výnimočný, rozprávkovo krásny. Medzi chalúpky sa nestihla votrieť novodobá architektúra. Návštevníci si fotia farebné domčeky, potok, čo tečie stredom dedinky v drevenom žľabe a rozdeľuje ju akoby na polovicu. Ďalšou takou hranicou bola vzácna drevená zvonica. Rozdeľovala vyšný a dolný koniec vo Vlkolínci. Bola postavená v roku 1770. Na vrchu je kríž, pod ním šindľová strecha, steny sú z vonkajšej strany obité šindľom. Zvonárka na zvonici zvonila ráno, na obed a večer. Zvon počuť aj teraz. Zvonica je podľa Eriky Bradiakovej najfotografovanejším objektom. A nemôže chýbať na žiadnych propagačných materiáloch či pohľadniciach.
Z pôvodných domov sa zachovalo 55. Asi tretina vyhorela počas druhej svetovej vojny. Ako vysvetľuje vo svojich materiáloch Občianske združenie Vlkolínec, základnou technikou drevenej architektúry je zrubenie – kladenie otesaných kmeňov stromov vodorovne na seba, bez kostry zo zvislých stĺpov. Nerovnosti stien sa upravovali hlinou a farebne „líčili“ dva razy do roka – na jar a na jeseň.
Nezabudnite, že Vlkolínec
nie je múzeum, ale živá dedina, kde žijú ľudia. Prístupný verejnosti je len Roľnícky dom s izbou, pitvorom a komorou, kde je muzeálna expozícia s typickým zariadením a pôvodným vzhľadom. Teraz je otvorený do 20. hodiny. V niektorých domoch poskytujú ubytovanie. V ostatných prípadoch by turisti mali rešpektovať súkromie a nenazerať do príbytkov domácich obyvateľov.
Tipy na výlety do skanzenov a dedín
Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová
Až do konca augusta je otvorené každý deň od 8. do 18. hodiny, múzeum ponúka vyše 50 pôvodných stavieb
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku. Tvoria ho objekty najmä z dedín, ktoré pred 35 rokmi zatopila vodná priehrada Liptovská Mara, otvorené je denne od 9. do 19.30 hodiny a od septembra do 18. hodiny
Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke
Súčasťou je unikátna historická lesná železnička. Parná aj dieselová mašinka vozí návštevníkov do 31. októbra pomedzi drevené domčeky, posledný vstup do múzea bez sprievodcu je o 16.45 hodine
Čičmany
Podobne ako Vlkolínec sú Čičmany živou dedinou vo vrchoch. V Radenovom dome zriadilo Považské múzeum zo Žiliny národopisnú expozíciu. V lete je otvorený od 9. do 17. hodiny.
