„Rieka sa dá preskočiť a na niektorých miestach ani skákať nemusíte, jednoducho ňou prejdete. Zamáčate sa len po členky,“ povedal riaditeľ izraelskej sekcie organizácia Priatelia Zeme Gidon Bromberg.
Je iróniou osudu, že na súčasnom stave sa podpísala práve snaha rieku chrániť. Izrael i Jordánsko sa dohodli, že do roku 2011 vybudujú výkonné čističky a prestanú do pohraničného toku vypúšťať odpadové vody. Ošetrená voda sa však spätne využíva na zavlažovanie a do koryta v dolnom toku sa potom už žiadna nedostane.
O mieste, kde údajne pôsobil Ján Krstiteľ, nepanuje zhoda. Na izraelskej strane je to vraj Kasr al-Jahud, alebo hrad či prechod Židov, nachádzajúci sa na západnom brehu Jordánu. V Jordánsku za autentické považujú miesto nazývané krstiteľnica, alebo Al-Maghtas. V Biblii je rieka popísaná ako prekypujúci živel. Ešte v roku 1847 ju jeden americký dôstojník opísal ako „ohlušujúce búrenie divokých vôd“.
Zhruba pred 50 rokmi však začali Izrael, Jordánsko a Sýria vodu z Jordánu a jeho prítokov odvádzať a využívať ako pitnú i úžitkovú. Z niekdajších 1,3 miliárd kubických metrov, ktoré mal Jordán do roku 1930, teraz riečiskom preteká len dvadsať až tridsať miliónov kubických metrov. Niekdajšia najužšia časť zodpovedá súčasnému najširšiemu úseku. Dolný tok je zamorený odpadovou vodou z Izraela, západného brehu i Jordánska. A preto sa zrodil projekt vybudovať čističku na oboch brehoch.
Ekológovia teraz odporúčajú, aby Izrael a Jordánsko rieke pomohli a odpúšťali do nej vodu odčerpanú z najsilnejšieho jordánskeho prítoku Jarmuk a jazera Kineret v severnom Izraeli.
Väčšina kresťanských pútnikov, ktorí navštívia Izrael, si nenechajú ujsť návštevu Jardenitu, novodobej krstiteľnice, ktorá pre nich vznikla na Jordáne neďaleko jazera Kineret. Necelý kilometer odtiaľ vybudoval Izrael na rieke priehradu, v ktorej zadržiava vodu využívajú v poľnohospodárstve. Len o pár krokov ďalej sa potom mieša odpadová voda z izraelských dedín s tým, čo vyteká z fariem a so slanou vodou z neďalekých prameňov. To všetko dohromady potom tvorí súčasný tok Jordánu.
Niektorí z pútnikov sa však neuspokoja s bezpečným namočením v hornom toku, ale smerujú k biblickému miestu viac na juh. Napriek tomu, že ochranári prírody upozorňujú, že voda je tam už veľmi znečistená a zdraviu nebezpečná. Na izraelskej strane je Kasr al-Jahud väčšinu roka uzavretý, pretože je na vojenskej a zamínovanej zóne na medzinárodnej hranici s Jordánskom. Pre pútnikov sú vystavené kvóty. Tento rok sa do Kasr al-Jahudu môže prísť pozrieť 30-tisíc ľudí. Izrael však chce miesto sprístupniť väčšiemu množstvu záujemcov a začal jeho okolie upravovať.
Smutný stav Jordánu ešte zhoršuje politická situácia. Jednotlivé krajiny sa obviňujú z neprimeraného odčerpávania vôd z prítokov. Dramaticky sa to prejavuje v cieli rieky, v Mŕtvom mori. Od 60. rokov, keď Izrael i Jordánsko začali vodu z rieky odvádzať na svoje územie, v ňom ubudla tretina vody. Jeho hladina sa neustále znižuje a do roku 2050 by mohlo more úplne vyschnúť. Kým v 60. rokoch bola jeho hladina 395 metrov pod úrovňou oceánu, dnes je to už 422 metrov.