Ich originalita spočíva v prostredí, ktoré ponúkajú: skvele reštaurované a vybavené pevnosti, staré šľachtické sídla, staré paláce a kláštory. Niektoré síce pochádzajú z doby nie až vzdialenej, ale ich poloha je jedinečná.
Už v roku 1910 zverila španielska vláda markíze de la Vega Inclán úlohu vytvoriť štruktúru hotelov. Vtedy v krajine prakticky neexistovali zariadenia, v ktorých by mohli cestujúci nocovať a ktoré by vylepšili obraz Španielska v zahraničí, ktorý vtedy vytvárali diela putujúcich spisovateľov 19. storočia, ako Američan Washington Irving (rozprávky Alhambra) alebo Francúz Prosper Mérimée, autor novely Carmen, ktorú zhudobnil Georges Bizet vo svojej rovnomennej svetoznámej opere.
Prvý parador otvoril v roku 1928 kráľ Alfonz XIII. V Siere des Gredos neďaleko Madridu. Táto sieť pohostinských zariadení prežila nepokoje občianskej vojny (1936 – 1939) a diktátor Francisco Franco, architekt vzostupu španielskej turistiky v 50. rokoch, koncepciu rozvíjal.
V meste Plasencia na západe krajiny, v bývalom dominikánskom kláštore založenom v 15. storočí, sú turisti ubytovaní v mníšskych celách, pričom sú vybavené satelitom, vychutnávajú si regionálne špeciality v bývalo prefektári vyzdobenom mozaikami a usrkávajú koktaily v pivniciach, kde boli kedysi uskladnené hlinené nádoby s olivovým olejom a sudy vína.
„Hotel takejto kategórie by sme si vo Francúzsku nikdy nemohli dovoliť. Človek má pocit, že sa ocitol v minulosti. Panuje tu zvláštna atmosféra,“ pochvaľuje si 22-ročná Francúzka Adéle, ktorá tu slávi narodeniny s priateľom Benjaminom.
Španieli sú na svoje paradory veľmi pyšní. Tieto hotely priťahujú turistov aj do menej významných a odľahlých miest, vysvetľuje 55-ročný Ángel z Galicie, ktorý vďaka svojmu veku zaplatil o 30 percent menej za dvojlôžkovú izbu (120 eur). Vychutnáva si pivo pri úpätí monumentálneho schodiska, ktoré kedysi slúžilo šľachticom a dnes vedie k jeho „cele“.
Mnoho Španielov si pripomína, ako korunný princ Felipe a jeho žena Letizia trávili časť medových týždňov v paradore v Cuence, malom mestečku v Kastílii v kláštore zo 16. storočia. Dnes existuje 93 paradorov spojených do akciovej spoločnosti, ktorá je v rukách štátu.
Paradory platia ročne poplatok za to, že sú umiestnené v lokalitách vedených na zozname národného kultúrneho dedičstva.
Zariadenia s troma až piatimi hviezdičkami predali počas minuloročného leta bez ohľadu na hospodársku krízu 275-tisíc nocí, o 5,9 percenta viac ako rok predtým v tom istom období. „Tieto dobré výsledky nám umožnili dosiahnuť obrat 58,627 milióna eur“, uviedol prezident spoločnosti Miguel Marínez.
Spoločnosť zamestnáva asi 4500 osôb. Španieli tvoria 70 percent klientely a cieľom spoločnosti je dosiahnuť zvýšenie podielu zahraničných zákazníkov na 35 percent do roku 2012. Typickým zákazníkom je pár vo veku od 40 do 50 rokov. Paradory preto spestrili svoju ponuku pre osoby mladšie ako 35 rokov aj pre ľudí nad 55 rokov, ponúkajú vernostnú kartu a podobne.
Jediný parador, ktorý neposkytuje žiadne zľavy, je klenot medzi hotelmi Granada, situovaný na juhu krajiny v Andalúzii. Leží priamo v priestore Alhambry, opevneného paláca, ktorý vybudoval Mauri a je nad mestom, ktoré patrí k najnavštevovanejším miestam v Španielsku.