Ostrov má rozlohu asi ako pätina Slovenska. Je rovnako rôznorodý nielen prírodou, ale aj kultúrami. V južnej časti totiž žijú Gréci, rozpráva sa tam po grécky a aj mentalita je podobná gréckej. Ale na severe ostrova, v takzvanej Severocyperskej tureckej republike, je úradným jazykom turečtina a všetko tam vyzerá ako v tureckom vnútrozemí.
Potápanie na severe
Nemka Marion sa presťahovala do Severocyperskej dedinky Yeni Erenköy pred siedmimi rokmi. Je profesionálnou inštruktorkou potápania, na čo je cyperské pobrežie ako stvorené. "Prišla som sem s cieľom založiť si vlastnú potápačskú školu. Zamilovala som sa do tohto ostrova a podmorský svet ma tu fascinuje. Žila som predtým v Turecku, takže jazyk pre mňa nebol problémom. Začiatky však boli skutočne ťažké,“ hovorí Marion.
Severný Cyprus je podľa Marion vesmír sám osebe. Neplatia tu prakticky žiadne zákony a ak áno, menia sa každé štyri roky, lebo ľudia si volia vždy úplne novú vládu. Takže sa nedá o nič poriadne oprieť. Ekonomicky je navyše úplne závislý od peňazí z Turecka. "Väčšina domorodcov pracuje v štátnej správe, často vo vymyslených úradníckych pozíciách, kde celé dni posedávajú a nerobia prakticky nič. Všetko ide veľmi pomaly a na to, že bude čosi fungovať, sa spoliehať nedá. Krajina nemôže pre ekonomické embargo obchodovať so zahraničím. Predtým sa v tejto dedine úspešne pestoval tabak, ale teraz sú všetky fabriky zatvorené. Ľudia prišli o prácu a aj o domáci tabak, fajčia však stále, sú to predsa Turci,“ smeje sa.
Marion aj napriek tomu uspela. Jej škola potápania funguje a zameriava sa najmä na britských a nemeckých turistov. Mnohí z nich si na lacnejšom a tichšom severnom Cypre kupujú pozemky a stavajú domy, kde trávia dovolenku alebo aj celý dôchodok.
Po vojne do zahraničia
Človeku sa môže zdať, že na ostrove s príjemnou klímou a nádherným prostredím majú obyvatelia bezstarostný život. Nie je to úplne pravda. Povinná vojenská služba na juhu ostrova je 24 mesiacov pre všetkých mužov, na severe 15 mesiacov. Výnimku dostanú tí, ktorí vyštudujú na vysokej škole – výcvik majú skrátený na rok.
Armáda je na Cypre veľká vec. Gréci sa bránia proti Turkom, Turci proti Grékom a pokoj na 180 kilometrov dlhej hranici, nazývanej Zelená línia, udržuje OSN.
Akú perspektívu majú v štáte, ktorý sa nerád hýbe vpred a väčšinu času iba na niekoho čaká, mladí ľudia? Bariş je 25-ročný turecký Cyperčan. Býva v meste Famagusta na severovýchode ostrova. "Vyštudoval som informatiku na univerzite, konečne som si odslúžil rok povinnej vojenskej služby a o mesiac sa sťahujem do Talianska. Tu na severnom Cypre nie je nič, pre čo by som tu chcel ostať. A Gréci na juhu nás v láske príliš nemajú. Tak odchádzam úplne,“ zveril sa.
Mesto predelené ostnatým plotom
Barişovi pomohlo dostať sa do zahraničia aj to, že Cyprus je členom Európskej únie a tá považuje celý ostrov za svoje územie. Každý, kto sa na ňom narodil, je občanom Cyperskej republiky, a teda má nárok na európsky pas. Taký pas, s ktorým je jednoduché odísť študovať alebo pracovať do Belgicka, Veľkej Británie alebo aj do USA. Odhaduje sa, že vyše tretina tureckých Cyperčanov emigrovala do zahraničia. Pôvodní obyvatelia tvoria na severnom Cypre menšinu a nahrádzajú ich prisťahovalci z Turecka. Oni však privilégium európskeho občianstva a voľného vstupu na juh ostrova nemajú.
Hlavným mestom oboch Cyprov je Nikózia. Uprostred mesta je ostnatý plot a za ním iný štát. Pred vstupom Cypru do EÚ bola táto hranica na 30 rokov uzavretá. Vstup na ostrov zo severu bol dokonca nelegálny. Našťastie je to už minulosťou. Na prechod "na druhú stranu“ dnes návštevníkovi stačí pas, na hranici dostane zadarmo víza, čiže kúsok papiera s pečiatkou, s ktorou na severe môže pobudnúť až 30 dní.
Cyperský sen
V pobrežných letoviskách je cítiť vôňu luxusu a peňazí. V Limassole a Larnake si návštevníci užívajú príjemné februárové slnko, ktoré zohreje vzduch cez deň aj na 20 stupňov. Pár anglicky hovoriacich odvážlivcov zápasí s morskými vlnami a chladná voda im očividne neprekáža. V pozadí vidno hŕstku windsurfistov užívajúcich si južný vietor vejúci z Afriky. Pohodička. Aspoň pre toho, kto si ju môže dovoliť.
Pri prechádzaní ulicami miest je ťažké nevšimnúť si mix najrôznejších ľudí. Prisťahovalcov zo všetkých kútov sveta privábili najmä peniaze, ktoré prinášajú každý rok státisíce turistov. Niektorým sa darí veľmi dobre.
Rami je Arab, na Cyprus prišiel z Libanonu a už vyše päť rokov úspešne funguje jeho libanonská reštaurácia Fanous v gréckej časti Nikózie. Hovorí sa o nej, že tam robia najlepší falafel široko-ďaleko. Jedla je hojne a chutí výborne. Keď sa k tomu pridá hudba, sobotné vystúpenia brušných tanečníc a vodná fajka, atmosféra je dokonalá. Nečudo, že Rami si teraz užíva svoj cyperský sen – vilu na pláži, jachtu a stovky priateľov.
Maggie a Artur pôvodom z Poľska sú v luxusnom prímorskom letovisku Limassol už pol druha roka. Obaja si našli prácu vo veľkom hoteli, Maggie ako chyžná a Artur ako nosič batožiny. "V hoteli sa dá celkom slušne zarobiť, najmä na prepitnom,“ hovorí Artur. "No počas ekonomickej krízy chodí turistov menej, a preto každý robí všetko pre to, aby si džob udržal. Maggie nehovorí po anglicky, a tak je to pre ňu ešte ťažšie. Život nie je ľahký, no zatiaľ sa držíme,“ nesťažuje si.
Títo dvaja mladí ľudia nadovšetko milujú dobrodružstvo. "Prišli sme si sem zarobiť na dvojročnú cestu okolo sveta. Pomaly si odkladáme euro k euru a veríme, že do konca letnej sezóny budeme mať dosť, aby sme mohli cestovať,“ zveruje sa Maggie.
Cyprus
Oficiálny názov: Cyperská republika
Poloha: Na rozhraní Európy a Ázie, východ Stredozemného mora, 130 kilometrov južne od Tureckej pevniny
Hlavné mesto: Nikózia (Lefkosia)
Počet obyvateľov: 855 000
Dĺžka letu: 3 hodiny, časový posun +1 hodina
Nezávislý od roku 1960, dovtedy bol britskou kolóniou
Reč: gréčtina a turečtina, bežne sa hovorí aj po anglicky
Mena: euro, na severe turecká líra