Posŕkavajú mojito v bare Bodeguita del Medio, kam chodieval Ernest Hemingway, pojedajú v reštauráciách na ulici Obispo a bývajú v roztomilých starých hoteloch, ktoré zreštaurovala kubánska vláda v rámci rozsiahlej obnovy historického centra Havany.
Keď sa však vydajú o pár blokov ďalej a opustia upravené časti, „ponoria“ sa do úplne inej starej Havany; plnej rozbitých domov v uliciach plných dier, kde história svojou bývalou krásou nehýri.
Ľudia tu žijú v schátraných bytoch, v sparťanských vládnych predajniach dostávajú svoje mesačné prídely potravín a pitie si nakupujú v štátnych obchodoch, kde sa rum aj víno stáčajú do starých fliaš od vody.
S obomi, tak rozdielnymi tvárami, je Stará Havana centrom kubánskej turistiky aj symbolom najväčších problémov mesta.
Hlavné mesto ostrova, ktoré založili Španieli v roku 1519 na brehoch Havanského zálivu, je miesto, kde je minulosť pozoruhodne nedotknutá. Avšak tisícky historických budov v meste sú ohrozené ľahostajnosťou a neschopnosťou vlády zachovať ich pre budúcnosť.
V pretekoch s časom ale čas víťazí, snáď s výnimkou časti starej Havany, kde zrenovovali viac ako 350 budov. Celú „operáciu“ viedol mestský historik Eusebio Leal. Spolu so svojimi kolegami sa už v roku 1967 usilovali o obnovu, ale až v roku 1994 jeho snaha dostala krídla, keď ho vtedajší vodca Fidel Castro poveril vedením štátnej firmy na obnovu starej štvrti. Na financovanie sa použili peniaze, ktoré v meste utratili turisti.
Peniaze od turistov Lealovi umožnili vlani investovať do projektu 20 miliónov dolárov. Je to však málo v porovnaní s potrebami. Štúdia z obdobia pred reštaurovaním zistila, že na 3,4 kilometroch štvorcových starej Havany je 4000 budov virtuálne i historicky cenných – ale v zlom stave.
Havana je skrytý poklad architektonickej histórie, kde sa blok za blokom striedajú historické budovy rôznych štýlov – od kolonializmu po modernizmus. Väčšina potrebuje opraviť a veľa ich už spadlo.
Keď v roku 2008 udrel na mesto hurikán Ike, zrútilo sa 67 domov. A narástli obavy, čo sa stane, keď na Havanu zamieri ďalšia veľká búrka.
Najzákladnejší problém je dlhodobo nedostatočná údržba, čo sa fakticky začalo po víťazstve revolúcie v roku 1959. Komunistická vláda sa zamerala na budovanie infraštruktúry na chudobnom vidieku a Havanu úplne ignorovala.
Podľa Leala nemá Kuba peniaze na to, aby urobila viac, čiastočne kvôli dlhotrvajúcemu americkému obchodnému embargu. „Viac ako 50 rokov žijeme v ekonomickej a obchodnej vojne.“
Odporcovia vlády obviňujú komunistický režim zavedený Fidelom Castrom, a ekonomické strasti, ktoré nasledovali.
Leal však tvrdí, že revolúcia zachránila historickú Havanu od kubánskeho kapitalizmu, ktorý vraj chcel nahradiť staré budovy novými, a to aj v starej Havane. „Bez socializmu by sa stará Havana nezachovala.“
Asi šesť percent financií na obnovu starej Havany pochádza od organizácií, ako je OSN. Dalo by sa však urobiť oveľa viac, keby vláda povolila väčšie súkromné investície zo zahraničia, upozorňuje Bernd Herrmann, vedúci švajčiarskej cestovnej kancelárie Cuba Real Tours so sídlom v Havane.
Kuba má problém, že sem síce chodí veľa návštevníkov – vlani ich bolo 2,42 milióna, ale vzhľadom na nedostatočnú turistickú infraštruktúru a zlé služby sa už nevracajú, vysvetľuje Herrmann. „Ak by sem nechali prísť investorov, klienti by boli spokojnejší. Mali by sme viac vracajúcich sa turistov,“ povedal.