Mama blogerka: S deťmi okolo sveta? Dobre naplánovaná exotika vyjde rovnako ako rezort all inclusive
Foto: Marika Srnánková, Cestuj s deťmi
V rozhovore Marika vysvetľuje, ako si výlety do exotiky pripravujú, čo všetko musia mať rodičia na pamäti, keď cestujú s malými deťmi, ale spomína aj na nebezpečné situácie, ktoré ich na cestách stretli.
Po rokoch majú bohaté skúsenosti, a tak radia ďalším turistom a rodinám, ako čo najvýhodnejšie a najšikovnejšie cestovať. „Snažíme sa inšpirovať a dodávať odvahu rodičom v cestovaní s deťmi aj do krajín mimo Európy,“ hovoria. Ich blog cestujsdetmi.sk vyhral ocenenie Bloger roka 2018.
Cestovali ste aj pred narodením detí – osobitne, či ako pár?
K cestovaniu ma počas detstva viedli moji starí rodičia, ktorí nikdy neobsedeli doma a brávali ma na výlety do prírody, po Slovensku, no hlavne do Tatier. V 90-tych rokoch som s nimi bola tiež niekoľkokrát v zahraničí. Po založení rodiny bolo pre mňa prirodzené začať cestovať s deťmi a zbierať spoločne zážitky, ktoré nám nikto nevezme.
V akom veku chlapcov ste absolvovali prvé dlhšie cesty?
Po narodení chlapcov sme začali s cestovaním prakticky okamžite. S prvorodeným Michaelom to boli skôr kratšie výlety po Slovensku a okolitých krajinách. Keď mal 10 mesiacov, tak sme sa vybrali do Chorvátska. S druhorodeným Matejkom sme už ako “ostrieľaní” rodičia boli smelší a začali sme cestovať lietadlom krátko po jeho narodení. Prvýkrát letel do Grécka keď mal necelé 3 mesiace a tu sa naše nesmelé cestovanie prehuplo do chuti cestovať viac a spoznávať aj exotiku.
Odporúčate cestovanie s bábätkami? Sú krajiny, kam by ste s najmenšími deťmi nešli alebo je to len o príprave a dávaní si pozor?
Cestovanie s bábätkami by som určite nezovšeobecňovala… Každé dieťatko je iné a nie všetky deti sú od narodenia pripravené cestovať na dlhšie vzdialenosti. Je množstvo detí, ktoré ani v štyroch rokoch nevydržia sedieť viac ako hodinu v autosedačke a v lietadle by sa veľmi trápili.
Ak však rodina vidí, že sa ich dieťatku páči cestovanie autom, prípadne ho jazda ukľudňuje natoľko, že v ňom vždy zaspí… (ako náš 11-ročný Matej, ktorý doteraz zaspí už na prvej zákrute a robíme si na jeho adresu srandu, že takto nikdy neurobí vodičák) vtedy sa pokojne môžu rodičia začať zaoberať aj dlhšími trasami.
Je vhodné, ak si rodina vyskúša viac dopravných prostriedkov, nie len auto. Vynikajúce cestovanie pre rodiny s deťmi je z môjho pohľadu vlakom. Vo vlaku je oveľa viac voľnosti pre deti ako v autobuse, alebo v lietadle.
Čo sa týka krajín a obmedzení, tak pravdaže, sú destinácie, ktoré sme si aj my sami prešli, kam by som neodporúčala vycestovať s drobcami ako napríklad Madagaskar, alebo by som si nezvolila s bábätkom divokú plavbu po Indonézskych ostrovoch a Národnom parku Komodo…
Niektoré destinácie sú na cestovanie náročnejšie a vhodnejšie skôr pre staršie deti. Avšak je oveľa viac exotických krajín, kam by som naopak s malými deťmi pokojne vycestovala – Zanzibar, Thajsko, Mexiko…
Foto: Marika Srnánková, Cestuj s deťmi
Cestovali ste niekedy s cestovkami alebo vždy len na vlastnú päsť?
Pravdaže, cestovali sme aj s CK, hlavne v začiatkoch nášho objavovania exotiky sme cestovali s pomocou rakúskych a nemeckých CK na Maledivy, do Dominikánskej republiky…
Po Európe sme cestovali vždy na vlastnú päsť. Kúpili sme si letenky a zajednali hotel. Našli sme si aktivity v danej lokalite, ktoré chceme zažiť a miesta, ktoré plánujeme vidieť a pripravili si jednoduchý itinerár.
Rovnako jednoducho to funguje aj v exotických krajinách. Určite však neodhovárame rodiny, ktoré cestujú s pomocou cestovných kancelárií. Sami ich vyhľadávame, ak si zvolíme cestovanie výletnými loďami. Z môjho pohľadu sa práve takáto plavba viac finančne oplatí riešiť cez cestovnú kanceláriu ako na vlastnú päsť.
Je cestovanie vo štvorici drahé? Dá sa vždy nájsť lacná a dostupná možnosť?
Najväčšiu časť rodinného rozpočtu pri cestovaní do exotiky tvoria letenky. Ak je však rodina šikovná a vie ako a kde hľadať, má dostatok času a priestoru, aby sa vyhľadávaniu leteniek venovala naplno, tak ušetrí nemalé peniaze.
Sama píšem vreckových sprievodcov z našich ciest, vydala som ich už desať a v každom nájdu rodiny rady, ako nájsť letenky, ktoré ubytovanie odporúčame, a ako najvýhodnejšie precestovať konkrétnu destináciu a vidieť čo najviac.
V každom sprievodcovi je na jeho konci zhrnutá tiež suma, ktorú nás daná cesta vyšla. Dovolím si tvrdiť, že správne naplánovaná exotická cesta na vlastnú päsť vyjde rodinu rovnakú sumu ako turecký rezort s all inclusive.
Aký dopravný prostriedok je podľa vás na cestovanie s deťmi najpraktickejší?
Na krátke vzdialenosti auto. Preto si často na cestách autá aj požičiavame. Presunieme sa rýchlo a pohodlne, bez zbytočného čakania a našim tempom. Čo sa dlhších presunov týka, je z môjho pohľadu najmenej pohodlný autobus a ideálny je vlak, alebo lietadlo.
Ako sa na cesty balíte? Koľko batožiny má každý člen rodiny „povolené“?
Čím sú chlapci starší, tým so sebou berieme na cesty menej vecí. Pravdaže, bábätkám som balila čokoľvek som doma zbadala. Dokonca tiež nočník :-)
Keď som však už nabrala skúsenosti a zistila, čo potrebujeme a čo nevyužijeme vôbec, tak sme sa dokázali zbaliť štyria na trojtýždňovú cestu do jednej podpalubnej 18-kilogramovej batožiny a dvoch príručných kufríkov, ktoré boli s nami na palube.
Som toho názoru, že nie je rozdiel, či ide rodina preč na 3 dni alebo na 3 týždne, pretože potrebuje rovnako veľa vecí.
Pociťovali ste niekedy s deťmi pri cestovaní limity, ktoré vás mrzeli?
Nie. Snažila som sa nebaliť zbytočnosti. S každou našou cestou sa aj obsah našich batožín zmenšoval. Skúsenosťami som sama zistila, čo sme využili naplno a čo sa z kufra na cestách ani nevybalilo.
Vaším heslom je „Necestujeme preto, aby sme ušli svojmu životu, ale preto, aby život neušiel nám.“ Boli by ste sklamaní, keby vaše dieťa, či obidve, k cestovaniu neinklinovali? Alebo stačí podľa vás deti k niečomu viesť a im sa to bude zdať prirodzené?
Osobne si myslím, že cestovanie sa stalo pre chlapcov akousi prirodzenou aktivitou. Sme veľmi aktívna rodina a počas covidového obdobia, kedy sme boli iba doma na Slovensku, sa sami angažovali a zapájali do výletov, ktoré sme podnikali.
Zaujímali sa o to kam pôjdeme a čo zažijeme. Počas posledného roka sme na Slovensku zažili stovky zážitkov a precestovali prakticky každý región.
O výletoch sme napísali niekoľko článkov na našom blogu cestujsdetmi.sk.
V tomto roku pokračujeme, máme za sebou prvé lyžovačky a tešíme sa na jar. Prirodzene sa chlapci tešia, ako v máji po toľkých mesiacoch nasadnú konečne do lietadla, ten pocit byť v oblakoch nám už veľmi chýba.
Cestujete vždy len cez prázdniny a počas dovolenky z práce? Ako si organizujete cesty?
Exotické cesty, keď boli chlapci prvostupniari a učivo bolo nenáročné na výklad aj pre mňa ako rodiča, sme riešili na dlhšie obdobie. Vycestovali sme pokojne na viac ako 3 týždne.
Každú z týchto ciest sme prirodzene spájali s jarnými prázdninami, alebo zimnými a zvyšné obdobie, kedy ich spolužiaci zasadli do lavíc sme sa každý deň poctivo učili.
Nikdy im nikto nič nedaroval a do školy naskočili ako do idúceho vlaku a neobišli ich žiadne písomky, básničky, či diktáty. Našťastie, chlapci sa vynikajúco učia a aj teraz na druhom stupni (Matej je šiestak a Michael siedmak) majú výborný prospech, o to je naše cestovanie jednoduchšie. Okrem toho, nebývajú chorí, takže zo školy okrem cestovania prakticky nevymeškávajú.
Príprava na exotickú cestu zaberie naozaj množstvo času. Väčšinou sme sledovali rôzne cestopisy, hľadali materiály na internete, čítali knihy od Lonely Planet. Keď sme prvýkrát vycestovali na Zanzibar, vtedy sem ešte neplánovali dovolenky žiadne slovenské a české CK.
Dnes je Zanzibar druhým Chorvátskom. Veľmi náročný na plánovanie bol Madagaskar, divoký africký ostrov, v ktorom poriadne nefunguje infraštruktúra. Plánovanie cesty na vlastnú päsť je veľmi dôležité, obzvlášť, ak idete na cestu s deťmi.
Foto: Marika Srnánková, Cestuj s deťmi
Ako sa na cesty pripravujete? Ako zvládate prípadné náhle choroby alebo zrušenie letu…?
Okrem plánovania našej cesty chystám vždy aktuálnu lekárničku, ktorá má pokojne aj dve kilá a nikdy v nej nič nechýba. Som toho názoru, že radšej vezmem viac, ako by nám malo chýbať. Až na pár nepodstatných výnimiek – ako je krátka bolesť uška, alebo obité koleno, sme ju nemuseli vyťahovať.
Ako zabávate deti, ak je nejaká cesta príliš dlhá a „nudná“?
Obrovskou výhodou je mať dve a viac detí. A ešte väčšou, ak sú tieto deti aj najlepší parťáci. Zabavia sa prakticky sami.
Keď boli chlapci maličkí, cestovanie bolo samozrejme náročnejšie, pretože väčšinou chceli obaja naraz niečo iné. Musela som byť mysľou vždy o dva kroky pred nimi. Na cesty lietadlom som balila do sáčku lego kocky, alebo iné stavebnice, mala som so sebou zásobu plastelíny, fixiek a papierov, kúpila som vždy nové autíčka, ktoré boli zrazu veľmi zaujímavé.
Niekedy som mesiac pred odletom ukryla niekoľko ich hračiek a vybalila ich v lietadle. Stiahli sme nové rozprávky… Máme aj osvedčené hry.
A teraz, keď sú chlapci veľkí, už si konečne počas cestovania môžem dovoliť vytiahnuť aj knihu, prípadne si stihnem pozrieť celý film až do konca… Často hráme karty, šachy, meno-mesto-zviera-vec alebo všetci nerušene počúvame svoju hudbu.
Existuje film „Táto krajina nie je pre starých“. Je podľa vás na svete krajina, ktorá vyslovene nie je vhodná na cestovanie s deťmi?
Určite áno. Hlavne kvôli bezpečnosti sú to krajiny, v ktorých nie je stabilná situácia. Krajiny ako Sýria, Afganistan… Taktiež si neviem predstaviť rodinnú dovolenku v Severnej Kórei.
Nájdu sa medzi vašimi zážitkami aj nejaké nepríjemné či dokonca nebezpečné situácie, keď ste sa o deti báli?
Zažili sme nepríjemnú jazdu autobusom na útese na Srí Lanke, ale tiež keď nás prekotil šofér tricykla na Filipínach do priekopy, iba pár metrov od obrovskej priepasti.
Matejko v Albánsku od radosti skočil do prázdneho bazéna, kde si rozrazil bradu na 6 štichov… Ja sa o deti bojím stále a čím sú staršie a samostatnejšie, tak ešte viac.
Foto: Marika Srnánková, Cestuj s deťmi
Otvárajú sa vám na cestách vďaka deťom dvere a možnosti, ktoré by inak ostali zatvorené?
V exotických krajinách ste ako turisti s inou farbou pleti pre domácich veľmi zaujímaví. Máme množstvo zážitkov, kedy nás domáci zavolali k sebe domov, pretože sa chceli dozvedieť množstvo informácií o našej kultúre a o našej rodine.
Popri rozhovoroch sa dozviete zaujímavé informácie aj o nich. Na Filipínach nám s nadšením ukazovali miestni svojich kohútov, pretože si mysleli, že práve kohúty sú pre nás veľkou neznámou a nikdy sme ich na vlastné oči nevideli :-).
Na Srí Lanke vo vnútrozemí nám chceli domáci uloviť veľkého jaštera, alebo opicu, po ktorej v džungli dokonca strieľali. Chceli nás poctiť ich tradičným jedlom. Zážitkov máme za tie roky cestovania naozaj veľmi veľa, možno by z nich bola aj zaujímavá a vtipná kniha.
Ktoré úplne najexotickejšie (v akomkoľvek slovazmysle) miesto ste navštívili?
Madagaskar, tento ostrov bol najexotickejší v každom slova zmysle a myslím si, že exotickým miestom pre nás bola tiež tradičná Kambodžská dedinka Skuon, v ktorej doteraz pripravujú pečené tarantuly a netopiere.
Váš blog sledujú tisíce rodín. Zvyknú si od vás pýtať tipy na konkrétne destinácie, rady ako zabookovať najlacnejšie letenky či kde zohnať výhodné ubytovanie…?
Pravdaže. Denne dostávam niekoľko otázok ohľadom ubytovania a výletov a nie len čo sa exotiky týka, ale tiež ohľadom cestovania po Slovensku.
Momentálne je obrovský boom Mexiko, s ktorým sa roztrhlo vrece a otázky ohľadom tejto krajiny sa mi celý december a január hrnuli z každej strany. Vzhľadom na množstvo otázok, ktoré sa mi od rodín roky opakujú máme na webe k dispozícii už desiatich sprievodcov nie len z exotických destinácií, v ktorých rodiny nájdu odpovede na všetky otázky.
Foto: Marika Srnánková, Cestuj s deťmi
Už druhý rok aktuálne cestujete po Slovensku. Ktoré miesta ste „objavili“, ktoré vás prekvapili?
Niekedy mám pocit, že už ani nemôže byť miesto, kde sme na Slovensku neboli… :-) I keď samozrejme tých miest je ešte neúrekom. Za posledné obdobie sme precestovali niekoľko tisíc kilometrov iba naprieč Slovenskom. Liptov, Orava, Pieniny, Spiš, Tatry, Záhorie…
Roky zbožňujeme Banskú Štiavnicu a najnovšie sme si rovnako zamilovali Levoču a Svidník.
Navštívili sme množstvo jaskýň, objavili vodopády, prešli desiatky hradov, chrámov, kostolov. Zamilovali sme sa do Skanzena vo Svidníku a konečne po rokoch sme navštívili naše Opálové bane.
O galériách a múzeách na Slovensku môžeme pokojne napísať knihu :-).
V lete sme splavili Ipeľ na kanoe, Malý Dunaj na katamaráne, Hron na rafte a Dunajec na pltiach.
Túto zimu nezaháľame, okrem lyžovačiek sme sa kúpali hneď v niekoľkých prírodných termálnych prameňoch v Kalamenoch, alebo v Liptovskom Jáne.
Najviac sa však tešíme na jarnú turistiku. Minulý rok sme videli v Tatrách vlka a toto v chlapcoch rezonuje dodnes. Na Slovensku sa úžasne cestuje a každá aktívna rodina tu zažije fantastické dobrodružstvá.
Kam sa chystáte tento rok?
Počas tohto roka nás snáď čaká ešte zopár lyžovačiek a tešíme sa, že si opäť užijeme cestovanie po Slovensku spojené s turistikou a výborným jedlom na salašoch. V máji sa chystáme na plavbu výletnou loďou Costa po Tureckom pobreží a Gréckych ostrovoch. Už sa nevieme dočkať!
Čítajte viac Ako sa cestuje v Číne? Trieda „Guantánamo“ verzus luxusné rýchlovlaky 
Čítajte viac Najväčšie ruské kolo má štvrť kilometra! Z ostatných spravilo liliputánov
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ