Údolie Wallis? Nie, Valická dolina v Gemeri

Rakúšania aj Nemci, Taliani aj Francúzi majú dokonale prebádané ovocinárske a vinohradnícke polohy. Ovocie a víno nepredáva odroda, ale poloha odskúšaná generáciami. Aj na Slovensku ľudia poznajú malokarpatské rizlingy a veltlíny, ale pri ovocí známe lokality takmer upadli do zabudnutia. Kto si dnes spomenie na slivky z Čachtíc či okolia Vesteníc a nebodaj na Veltlínske zelené a slivky z Valickej doliny?

26.10.2011 17:00
Valická dolina Foto: ,
Valická dolina pripomína obrovský prírodný amfiteáter. Zo severozápadu je chránená dubovým lesom a z juhu a východu sa otvára slnku.
debata

Tak ako sa na spotrebiteľov valí lacné ovocie a víno z dovozu, nadobúdajú na hodnote chutné slovenské jablká a hrušky a vína so živými kyselinkami, svieže vo vôni a chuti, nenapodobiteľné svojou mineralitou. Kedysi zabudnuté vinohradnícke a ovocinárske regióny vstávajú z mŕtvych. Poznajú ich len miestni obyvatelia, poväčšine starší ovocinári a vinohradníci, ale kvalita tohto ovocia a vína je natoľko výnimočná, že presahuje nadregionálny rá­mec.

Ľudia už nechcú tuctové ovocie, ale hľadajú také, ktoré je nutrične bohaté a naplno uspokojí chuť labužníkov. Výborné ovocie a víno sa rodí aj v Gemeri vo Valickej doline. Nechýbalo veľa a táto tradičná, po stáročia zveľaďovaná ovocinárska dolina by prišla o sady aj vinohrady.

Spustli, aby povstali

Ešte pred dvadsiatimi rokmi v okrese Rimavská Sobota pestovali čerešne, višne, broskyne, marhule, jablone, hrušky a slivky spolu s viničom na výmere dvetisíc hektárov. Dnes zo sadov a viníc zostalo len zlomok tejto plochy – ani nie sedemdesiat hektárov novozaložených či obnovených viníc a sadov vo Valickej doline. Ležia pár kilometrov od dediny Figa, ľahko zapamätateľnej obce na trase Rimavská Sobota – Tornaľa – Košice.

Za úpadkom ovocinárstva a vinohradníctva sú deväťdesiate roky, keď sprivatizované vinárske závody prestali družstvám platiť za hrozno. Platili málo alebo nezaplatili za dve aj tri úrody po sebe. Výsledok sa dostavil obratom: zadlžené poľnohospodárske podniky sa prestali starať o ovocné stromy a vinič.

,,Nemalo zmysel pestovať ovocie a hrozno, keď odberateľ neplatil, vinárske podniky išli do konkurzov a pohľadávky sa nedali vymôcť," spomína na začiatky kapitalizmu v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve František Tóth, predseda Ovocinársko-vinohradníckeho družstva Gemerprodukt.

Gemerprodukt je dnes životaschopné družstvo, ktoré vzniklo na troskách PD Valická dolina. Keď v druhej polovici deväťdesiatych rokov zaklopali na bránu valického družstva exekútori, zdalo sa, že miestnym sadom a vinohradom je amen. Načo by komu boli pustnúce vinice.

Lenže Ján Balogh, skúsený manažér, poznal mimoriadnu cenu ovocinárskej doliny a prenajal si vinice. Keď sa k nemu pridal jeho priateľ a dlhoročný spolupracovník ešte z čias Štátneho majetku v Bátke František Tóth, vzniklo družstvo OVD Gemerprodukt. Dve rodiny dali do družstva vlastné peniaze, um a odhodlanie premeniť zanedbanú pôdu a hospodárstvo na prosperujúce gazdovstvo.

Mikroklimatický unikát

Cenu bohato rodiaceho sadu a vinohradov vo Valiciach dokáže oceniť možno len ten, kto videl, v akom zúboženom stave ich Ján Balogh s Františkom Tóthom preberali. Alebo ten, kto by sa prešiel po zdivených viniciach a sadoch, ktoré na Gemeri zobral útokom les. Vo Valickej doline sa ponúka úplne iný obraz – na svahoch otočených po celý deň k slnku dozrievajú už takmer jedno desaťročie jablká, hrušky a ďalšie ovocie a spolu s nimi muštové odrody hrozna.

Valickú dolinu miestni volajú aj suchou dolinou. To preto, lebo počas vegetácie tu málo prší. Pre hlbokokoreniaci vinič však nedostatok zrážok nie je problém. Vie sa to už od 12. storočia – odvtedy existujú záznamy o pestovaní viniča vo Vyšných Valiciach. Dôvodov na založenie vinohradov bolo niekoľko. Pôda v doline vznikla na sopečných horninách, plných minerálov, ktoré dodávajú vínu vždy zaujímavý charakter.

Predkovia ovocinársky a vinohradnícky rozmer Valickej doliny objavili, keď z Deravej skaly, kopca týčiaceho sa 490 metrov nad dolinou, uvideli jej nádherný tvar. Dolina pripomína obrovský prírodný amfiteáter. Zo severozápadu je chránená dubovým lesom a z juhu a východu sa otvára slnku. Takmer s neomylnosťou tu ľudia vysadili vinič a neskôr za éry bohatých statkárov Beélikovcov tu úspešne pestovali figy aj mandle. Je to mikroklimatický unikát.

František Tóth, vinohradník, ovocinár a pokusník, ktorý skúša účinky rôznych ochranných látok na pôdu, rastliny a mikroorganizmy, vraví, že dolina má jedinečný terroir. Je daný mikroklímou a samozrejme zložením pôdy bohatej na vápnik. Tam, kde je dosť vápnika, sa rodí víno s dostatkom kyseliniek, a to aj v rokoch bohatých na slnko. Nuž a velické vína ich majú dosť aj tohto roku, nehľadiac na to, že cukornatosť vystúpala až k 27 – 29 stupňom.

To všetko František Tóth a Ján Balogh a jeho syn, takisto Ján, vedia s absolútnou istotou od chvíle, čo vinohrady začali rodiť. Predpoklady, odkazy pamätníkov a historické záznamy musela potvrdiť pestovateľská prax. Na jej začiatku bola najprv sekera, až potom rýľ. Stará vinica bola natoľko zničená, že ju museli vyklčovať. Na jej mieste založili mladý sad a na ďalšom vínorodom svahu vysadili vinič.

Omylom priviate tokajské

Plánuj, koľko chceš, aj tak niekedy život zmení nevypočítateľná náhoda. V Gemerprodukte chceli pestovať voňavý Muškát otonel, namiesto neho sa však vykľulo nečakané šidlo z vreca, a síce tri tokajské odrody: Muškát žltý, Lipovina a Furmint. Dodávateľ deklaroval jedno a výsadba priniesla do vinohradu niečo celkom iné.

Počiatočné rozčarovanie napokon vystriedalo milé prekvapenie – tokajské odrody sa ujali a predseda družstva František Tóth vyrába z neskorého zberu Muškátu žltého, Lipoviny a Furmintu neočakávané cuvée – Valtickú zlatú putňu. Skvelú najmä v šťastných rokoch, keď hrozno vytvára cibéby, teda hrozienka napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea.

Ale Valická dolina je známa ešte jedným vínom – krásnym Veltlínskym zeleným. Toto víno sa vedie v európskej databáze veltlínov ako výnimočné víno. Najmä pre svoju krásnu mandľovú chuť a nádhernú aromatiku.

,,Boli časy, keď sa Veltlínske zelené považovalo za obyčajné ľudové víno. Táto odroda je totiž schopná dávať vysoké úrody aj vyše 20 ton z hektára a práve to spôsobovalo, že vína z nej boli fádne," vysvetľuje František Tóth. Cestu k výnimočným vínam otvorila až redukcia úrody pod hranicu siedmich ton z hektára. A tie vo Valickej doline skresali rezom a prebierkou. Robia aj presvetľovanie krov, čím dosahujú najmä pri modrých odrodách lepšie vyfarbenie bobúľ.

Zabudnuté ovocinárske raje

Menej je viac. ,,Tohto roku máme výnimočné hrozno, ale úroda je o štvrtinu nižšia. O kvalitu sa nebojíme. Pravidelne sme merali cukor a kyseliny a zber načasovali tak, keď obe hodnoty boli optimálne. Okrem toho svoje urobí aj pôda. Tú, ktorú máme my vo Valickej doline, by ste inde márne hľadali," zdôrazňuje Tóth.

Terroir sa premieta aj do kvality ovocia. Keď po prvý raz prišli družstevníci z Gemerproduktu na trh s broskyňami, ľudia ich zo zvedavosti vyskúšali a potom kupovali celé koše. Na rozdiel od umelých krások z Talianska či zo Španielska boli voňavé a mali nie vodovú, ale plnú, naozaj broskyňovú chuť. Dnes celú produkciu odoberá jeden z veľkých obchodných reťazcov.

Na Slovensku klesli plochy viníc a sadov na historicky najnižšie úrovne. Ján Balogh a František Tóth ukazujú, že krajina má obrovský potenciál na výrobu nie priemerne kvalitného, ale chuťovo výnimočne dobrého ovocia a mimoriadneho vína. Je to príležitosť, ako zamestnať ľudí v zabudnutých dolinách.

Vo Valickej už líšky nedávajú dobrú noc, obchodníci ju už objavili ako skvelú ovocinársku a vinársku dolinu. Ešte to nie je svetoznáme údolie Wallis vo švajčiarskych Alpách, ale stačí, keď ju pre začiatok docenia obyvatelia Slovenska. A keď spolu s ňou prídu objavy ďalších polozabudnutých slovenských ovocinárskych rajov – na Myjave, v okolí Bošáce, Čajkova, Plachtiniec, ale aj na Zemplíne, vtedy zistíme, ako úžasne chutí ovocinársky a vinársky nedocenená slovenská krajina.

debata chyba