Štvrť Venice bola pôvodne samostatným mestečkom s názvom „Benátky Ameriky“. Založil ju v roku 1905 magnát Abbot Kinney, po ktorom je dodnes pomenovaná jedna z hlavných ulíc.
Slum pri mori lákal umelcov aj utečencov
Od roku 1925 je Venice súčasťou Los Angeles – toto pripojenie však pre mestečko neznamenalo nič dobré. Až do päťdesiatych rokov sa v ňom investovalo minimum prostriedkov, a tak získalo prezývku „slum pri mori“. Vďaka relatívne nízkym cenám lákala táto štvrť začínajúcich umelcov, ale aj utečencov z Európy, medzi inými aj mnoho ľudí, ktorí prežili holokaust.
Dlhé roky malo Venice povesť špinavej štvrte, v ktorej sa zdržujú rôzne pokútne živly. Dnes je jej obyvateľstvo zmiešané a hoci má len okolo osem štvorcových kilometrov, stále sú v nej lepšie a horšie časti. V žiadnom prípade však dnešný stav nemožno porovnávať so špinavou a zanedbanou minulosťou.
Promenáda plná života
Centrom všetkého diania cez deň je promenáda na pobreží. Každý deň ju navštevujú tisícky ľudí a uprostred leta tam býva ozaj dosť tesno. Okrem množstva stánkov so suvenírmi tu má svoje ordinácie viacero „marihuanových lekárov“. V Kalifornii si totiž môže medicínsku marihuanu legálne kúpiť každý, kto má špeciálny predpis od lekára. Ten stojí okolo sto dolárov a na jeho získanie sa stačí posťažovať vhodnému lekárovi na neschopnosť spávať či bolesti v krížoch. „Marihuana rýchlo a legálne“ – tak znie jedno z hesiel Venice Beach.
Bulvár však poskytuje veľa rozptýlení aj pre ľudí triezvej mysle. Množstvo pouličných umelcov, tanečníkov, maliarov či výrobcov pletených náramkov sa postará o zábavu. Turistom, ktorí majú tento typ zábavy radi, odporúčajú bedekre prísť na Venice Beach s množstvom jednodolároviek, aby mohli za predstavenie bez problémov zaplatiť do klobúka. Chodcov zastavujú aj nádejní hudobníci, ktorí sa za pár dolárov pokúšajú predať svoju tvorbu. Mimochodom, práve tu vznikla v 60. rokoch jedna z najznámejších skupín minulého storočia – The Doors.
Pláž svalov pre surferov
Venice Beach však nie je len miestom turistov a nádejných nezávislých umelcov. Nie nadarmo je jej súčasťou aj Muscle Beach – Pláž svalov. V tejto posilňovni pod otvoreným nebom človek vidí naozaj rôzne typy ľudí. Každý z nich však v sebe musí mať kus šoumena alebo úplného ignoranta, pretože len tak sa dá vyrovnať so zvedavými pohľadmi stoviek turistov, ktoré denne korzujú po promenáde. Na ihriskách zas skupinky známych aj neznámych hrajú basketbal či robia rôzne triky na skejtbordoch alebo korčuliach. Na kúpanie táto pláž nie je práve ideálna a určite nepatrí medzi najkrajšie v Spojených štátoch. Pomerne často si ju však vyberajú surferi.
Vo Venice Beach si na svoje prídu aj milovníci paddle tenisu, ktorí majú k dispozícii niekoľko kurtov. Ide o šport podobný klasickému tenisu, ale ihrisko je menšie, sieť je nižšie a raketa nie je vypletaná, ale z tvrdého materiálu. Na pohľad pripomína paddle tenis niečo medzi squashom a klasickým tenisom. Kult zdravého a pekného tela sa prejavuje aj v bufetoch. Okrem klasických ťažkých fastfoodových pochúťok tu možno kúpiť aj zdravú stravu – ovocie, čerstvé šťavy alebo ovocné koktaily.
Ako medzi Afričanmi
Zaujímavým zážitkom je aj víkendové bubnovanie na pláži pri západe slnka. Vo vzduchu sa vznáša pach marihuany, každý z účastníkov tancuje ako vie a človek má tak trochu pocit, že sa ocitol medzi domorodcami v Afrike. Zábrany padajú najmä s ubúdajúcim svetlom, táto celkom príjemná akcia však nemá dlhé trvanie. Po zotmení prichádzajú priamo na piesok policajné autá a muži v uniformách naznačia, že nadnes zábavy stačilo. Nikto výrazne neprotestuje, ľudia sa pomaly začnú rozchádzať a príjemný pocit z tohto miesta sa dramaticky mení.
Predavači už zatvorili svoje stánky, návštevníkov ubudlo a pomer povaľačov a „normálnych“ ľudí je zrazu celkom iný ako počas dňa. Zatiaľ čo za svetla je tá prvá skupina v drvivej menšine, s miznúcimi návštevníkmi začínajú povaľači nad slušnými ľuďmi prevládať a človeka sa začne zmocňovať neistota. Nuž, nastal čas presunúť sa inam…
Venice si obľúbili aj hviezdy
Oveľa príjemnejší pocit vyvoláva podvečerná prechádzka popri kanáloch vo Venice. Nízke dvojposchodové domčeky, milé mostíky a na vode kanoe vyslovene lákajú k pomalým potulkám. Nie sú tu žiadne veľké pamätihodnosti, ale táto malá sympatická štvrť má svoje čaro. Ľudia v nej sú milí, ale opatrní. Nechcú, aby sa vandráci z neďalekej pláže usídlili v ich loďkách či záhradách pod stromami. Cit pre umenie je cítiť takmer na každom kroku. V uliciach znie jemný zvuk piana, v osvetlených domoch cez okná vidieť veľké maľby, v záhradách sú viac i menej podarené umelecké objekty.
Vo Venice si skrátka každý príde na svoje. Tiché prostredie kanálov, pulzujúce korzo na pláži či rušný Abbot Kinney Boulevard s množstvom malých reštaurácií, galérií a obchodíkov prirástli k srdciam nielen mnohým „obyčajným“ Američanom či turistom. Venice si za posledné roky obľúbilo viacero svetových hviezd vrátane Julie Roberts, Roberta Downeyho jr. či Kate Beckinsale.