Moderné umenie zachránilo Bilbao

V Bilbau, hlavnom meste provincie Vizcaya, roky prevládal ťažký priemysel – stavba lodí a spracovanie ocele. Až kým v 70. a 80. rokoch minulého storočia neprišla kríza. Baskovia zrazu stáli pred ťažkou voľbou: buď mesto radikálne preorientujú na iné odvetvie, alebo mu hrozí prudký úpadok. Samozrejme, túžili mať z Bilbaa prekvitajúcu metropolu na španielskom atlantickom pobreží. Ako na to? Treba diverzifikovať zdroje a prilákať investorov, zhodli sa.

Foto: Katarína Sedláková, Pravda

fasada Titánová fasáda odkazuje na priemyselnú minulosť mesta.

Myšlienka pokúsiť sa o to cez kultúru spočiatku pôsobila smiešne. Baskovia ju brali so skepsou a nedôverou. Aj generálny riaditeľ dnes prestížneho Guggenheimovho múzea Juan Ignacio Vidarte s odstupom času priznáva, že na prvé modely architektonickej legendy Franka O. Gehryho pozerali síce s obdivom, no najmä s rozpakmi. Vtedy ešte netušili, že Gehryho dielo bude domovom jednej z najvýznamnejších umeleckých inštitúcií, Nadácie Solomona R. Guggenheima.

Guggenheim ako nová šanca

Kde sa vzali Guggenheimovci a čo sú vlastne zač? Ide o starú americkú podnikateľskú dynastiu, ktorá získala v 19. storočí obrovský majetok. Zakladateľ rodu Meyer Guggenheim bol prisťahovalec zo Švajčiarska, podnikateľ v baníctve. Jeho syn Daniel prevzal otcovu firmu, začal zbierať umenie a založil nadáciu. Danielov brat Solomon Robert, spolumajiteľ nadácie, bol ešte väčším priaznivcom umenia a na podporu abstraktného umenia založil Nadáciu Solomona R. Guggenheima.

Táto nadácia otvorila prvé múzeum na Manhattane roku 1939, ďalšie – ktoré navrhol slávny architekt Frank Lloyd Wright – pribudlo roku 1959. Z rodiny zberateľov umenia bola najpriebojnejšia Solomonova neter Peggy, ktorá bola krátko vydatá aj za nemeckého surrealistu Maxa Ernsta. Tá si roku 1938 otvorila v Londýne galériu, z ktorej roku 1951 rozsiahlu zbierku premiestnili do Benátok do Palazza Venier dei Leoni – a dá sa tam vidieť dodnes. Popri múzeách na Manhattane a v Benátkach má nadácia pobočky aj v Berlíne a Las Vegas a pribudnúť by mala aj ďalšia budova od Franka Gehryho v dubajskom Abú Zabí.

Koncom 80. rokov Solomonova nadácia uvažovala o rozšírení, pretože múzeá v New Yorku a v Benátkach už na zbierku nemali dostatok priestorov. Bilbao v tom čase práve prijalo ambiciózny plán na oživenie mesta. Z niektorých opustených tovární sa mali stať kultúrne centrá. Keď do Bilbaa pricestoval americký riaditeľ Guggenheimovej nadácie Thomas Krens, starý sklad vína sa mu ako priestor na moderné múzeum vôbec nepozdával. Potom však na scénu vstúpil Frank Gehry. Víťaz architektonickej súťaže na nové múzeum našiel lepšie miesto – bývalé doky na brehu rieky Nervión. Miesto blízko múzea výtvarných umení, opery a univerzity sa mu zdalo pre kultúru ako stvorené.

Foto: Pravda.sk, Katarína Sedláková

cerveny most Múzeum stojí na brehu rieky Nervión a Frank Gehry do svojej architektonickej kompozície včlenil aj most La Salve.

Bez pravých uhlov, zato plné prekvapení

Cieľom sa stalo postaviť budovu-ikonu, ktorú budú chcieť ľudia navštíviť pre ňu samu – nielen pre vystavené exponáty. Budovu, ktorá sa stane symbolom mesta podobne ako opera v Sydney. Tak ako v Barcelone pred olympijskými hrami pribudlo množstvo prestížnych architektonických projektov, malo aj múzeum v Bilbau mať architektúru svetovej úrovne a posilniť tak baskickú identitu.

Gehry ako dekonštruktivista odmieta pravé uhly, stavia na šikmé steny a ostré uhly, nečakané krivky, oblúky a boriace sa línie. Na geometrické masy umiestnil voľne sformované kovové kvety a k múzeu s plochou 24 000 štvorcových metrov dlhou galériou pripojil aj vežu. Z materiálov využil sklo, vápno a titán. Fasáda je z titánu, pretože tento kov pôsobí podľa Gehryho teplo a má charakter. Je jemnejší ako oceľ, hrubý len 3 mm, má mäkkú textúru, vo vetre sa vlní.

Foto: Katarína Sedláková, Pravda

pavuk Obrí pavúk z bronzu, nehrdzavejúcej ocele a mramoru od Francúzky Louis Bourgeois (8,95 x 9,8 x 11,6 m) sa volá Maman. Je to pocta umelkyninej matke.

Foto: Katarína Sedláková, Pravda

OLYMPUS DIGITAL CAMERA Jeff Koons: Tulipány, nehrdzavejúca oceľ s vysokým obsahom chrómu, 2 x 4,6 x 5,2 m. Zväzok siedmich tulipánov vyzerá ako gigantické lesklé balóny.

V Bilbau sa vystavuje takmer výlučne moderné umenie, z ktorého dekonštruktivizmus vychádza, a tak je stavba v dokonalom súlade s exponátmi. Návštevník tu nájde monumentálne napríklad oceľové diela Richarda Serru, maľby Jacksona Pollocka, Vasilija Kandinského či Maxa Ernsta, ale aj výtvory súčasných španielskych a baskických umelcov. A v súlade s najnovšími trendmi má múzeum aj vynikajúcu reštauráciu s renomovaným šéfkuchárom Joseanom Martinezom Alijom. Aj láska k umeniu môže prísť cez žalúdok.

Foto: Pravda, Katarína Sedláková

dielo Had Kalifornský umelec Richard Serra, majster postminimalistického sochárstva, je veľkým priateľom architekta Franka Gehryho. Roku 1997 v Bilbau inštaloval Hada, dielo dlhé 31 m, vysoké 4 m a vážiace 180 ton.