Oproti okolitým mestám maličké Langeais (ležiace asi 30 km od známejšieho Tours) vraj neťaží z turistického ruchu, no o to príjemnejšia atmosféra tu vládne. Najväčšou atrakciou rozkošného mestečka, kde turista hneď narazí na reštaurácie odporúčané gurmánskym sprievodcom Michelin, je chateau, čiže zámok. V Langeais ide skôr o feudálny hrad s vyše desiatimi do diaľky svietiacimi tehlovými komínmi. Postavili ho na obranu, a to veľmi rýchlo, za štyri roky (1465–69). Odvtedy ho vraj takmer neupravovali, takže návštevník sa po vstupe doň ocitne razom v stredoveku.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Vydatá v 13 aj 14 rokoch
Hneď nad padacím mostom visí obrovský portrét mladej ženy – Anny Bretónskej, ktorej osud sa na zámku spečatil. V 15. storočí bolo totiž Bretónsko nezávislým vojvodstvom a svadbou Anny so synom francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. sa malo odbojné Bretónsko včleniť do francúzskeho kráľovstva (čo sa stalo v roku 1532). Kvôli vojne o nástupníctvo mohli bretónske ženy dediť trón – v prípade, že neexistoval mužský následník.
Nič to, že Anna mala ledva štrnásť rokov, ako najbohatšia Európanka svojej doby bola vítanou nevestou. Oficiálne ju už v roku 1483 – mala vtedy len šesť rokov – prisľúbili za ženu synovi anglického kráľa Eduarda IV., ten však za záhadných okolností zmizol, a tak na scénu prišli ďalší nápadníci – vrátane Maximiliána I. Habsburského či vojvodu orleánskeho. Keď armádu Anninho otca Františka II. porazili v bláznivej vojne medzi Bretónskom a Francúzskom, ten musel pristať na to, že sa jeho dcéra nesmie vydať bez súhlasu francúzskeho kráľa.
Bretónci sa však nemienili tak ľahko vzdať, a tak Annu v roku 1490 (ako trinásťročnú) vydali za Maximiliána I. Získala tým titul rímskonemeckej kráľovnej, no Francúzsko toto manželstvo považovalo za nehoráznu provokáciu. Nielenže Anna nemala k svadbe súhlas francúzskeho kráľa, ale navyše bretónsku vládu dala do rúk nepriateľom Francúzska – Habsburgovcom. Manželstvo však nebolo dobre načasované, Habsburgovci boli zaneprázdnení dianím v Uhorsku. Krátko na to, ako Maximiliána porazili Francúzi v Rennes, sa mladučká Anna zasnúbila s Karolom VIII. a prišla na zámok Langeais.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Požehnanie od pápeža
V Langeais sa 6. decembra 1491 odohrala tajná svadba. Annin nastávajúci mal okolo dvadsať a podľa voskovej figuríny v životnej veľkosti, ktorú má na zámku Langeais, neoplýval veľkou krásou, skôr výrazným nosom, no dvaja mladí aristokrati nemali na výber. Rakúšania síce protestovali – tvrdili, že manželstvo je neplatné, keďže Anna je už vydatá za Maximiliána a Karol bol zasa zasnúbený s Margarétou Habsburskou, Maximiliánovou dcérou. Lenže pápež Inocent VIII. manželstvo schválil. Podľa manželskej zmluvy ten manžel, ktorý prežije druhého, dostane Bretónsko.
Annino manželstvo nebolo veľmi šťastné, s kráľom žili často oddelene, aj tak s ním však bola do svojich 22 rokov sedemkrát tehotná. Dospelosti sa však nedožilo žiadne z detí. Ale to už je iný príbeh. Ten, kto sa príde pozrieť do Langeais, uvidí prepychovo zariadené kráľovské komnaty s ručne tkanými vzácnymi gobelínmi aj bohato prestretú slávnostnú tabuľu. Dozvie sa, že v stredoveku stoly nemali pevne primontované nohy, boli to len dlhé dosky, ktoré sa o čosi opreli a zakryli sa obrusom.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Uvidí nielen honosne vyrezávané truhlice a tróny, ale v podkroví objaví aj výstavu stredovekých stolových hier. Vedeli ste, že už vtedy sa hrával mlyn? Mnohé z hier sú funkčné dodnes. Niektoré si možno zahrať aj v parku pri zámku. Alebo možno vyliezť na repliku dreveného stredovekého lešenia. Francúzi vedia, ako oživiť stredovek. Na zámku dokonca predávajú gobelíny či vankúše, ktoré vyzerajú, ako by ich vyšívala Annina dvorná dáma. Stačí mať pár sto eur nazvyš a sú vaše.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Foto: Katarína Sedláková, Pravda