Peter má 55 rokov a je bezdomovec. Postáva v štokholmskom supermarkete a v ruke drží dve veci, ktoré mu pomáhajú zarobiť si na živobytie: Časopisy a čítačku kreditných kariet, napísala agentúra AFP. Časopisy predávajú chudobní, aby si aspoň niečo zarobili. Ale pre Petra a mnoho ďalších predajcov sa v posledných rokoch objavil jeden problém. Stále menej Švédov používa a nosí pri sebe hotovosť, a tak okoloidúci pri sebe nemajú ani 50 švédskych korún (cca 3 eurá), aby si výtlačok mohli kúpiť. Čítačka kariet, ktorú svojim predajcom začal poskytovať vydavateľ časopisu, sa stala doslova spásou, hovorí Peter, ktorý si neželal uviesť priezvisko.,, Zákazníci môžu transakciu sledovať a necítia sa podvedení,“ povedal. "Som z tejto veci naozaj nadšený. "Pochvaľuje si to aj potenciálny zákazník Mattias Strömberg. "Nikdy pri sebe nenosím hotovosť. To už nerobí hádam nikto.“
Vo Švédsku sa len 27 percent maloobchodného predaja vykonáva za hotové. A keby sa zahrnul aj predaj on-line, potom by tento pomer bol ešte nižší. Všetky severské krajiny rýchlo smerujú k tomu, stať sa spoločnosťami bez peňazí v hotovosti, čím prehlbujú rozdiel medzi severom a juhom Európy. Napríklad v Grécku a Rumunsku sa stále v hotovosti uskutočňuje 95 percent transakcií.
Nie každý je však z tejto zmeny nadšený. V jednom mediálne známom prípade potenciálny lupič prepadol banku v Štokholme – no odišiel s prázdnymi rukami, pretože si vybral bezhotovostnú pobočku. Zločinci nie sú jediní, koho táto skutočnosť ovplyvňuje. Od Kodane po Reykjavík bezhotovostná spoločnosť hlboko zmenila spôsob, akým ľudia žijú. Všetko od hot dogov po dane sa platí či už bankovými kartami, alebo textovou správou. Mnoho autobusov odmieta hotovosť, čím uvádzajú do rozpakov turistov, a tiež novootvorené múzeum skupiny ABBA vo švédskom hlavnom meste prijíma len debetné a kreditné karty.
"Ani obchody, ani banky nie sú povinné prijímať hotovosť,“ uviedla národná centrálna banka.“ V dohľadnej budúcnosti sa zrejme nedočkáme úplne bezhotovostnej spoločnosti. Ale spoločnosť, kde používanie hotovosti je redukované na úplné minimum a len pri málo príležitostiach, je dosť reálna,“ povedal Niklas Arvidsson, výskumník Kráľovského technologického inštitútu v Štokholme.
Najväčšími víťazmi sú, pochopiteľne, banky a kreditné spoločnosti, ale môže z toho ťažiť celá spoločnosť, pretože peniaze sú oveľa nákladnejšie ako elektronické platby, dodal Arvidsson. No starší ľudia, vidiecki obyvatelia a tí, ktorí sú sociálne vytlačení na okraj a pre kreditné spoločnosti vysoko rizikoví, ako napríklad dlhodobo nezamestnaní, budú mať problémy, ak peniaze skoro úplne vymiznú, uviedol.
"Ak naša spoločnosť pôjde týmto smerom, potom v zásade nebudete môcť urobiť vôbec nič bez prístupu ku kreditnej alebo debetnej karte… a to môže viesť k ďalšej spoločenskej marginalizácii a vylúčeniu,“ povedal Leif Öberg zo švédskej Armády spásy, ktorá poskytuje podporu ľuďom v núdzi.,, Absolútnym a prakticky okamžitým dôsledkom je, že nemôžete cestovať autobusom. Tí najodsunutejší na okraj spoločnosti musia chodiť pešo alebo cestujú metrom načierno, to v autobusoch nemôžu. To je v súčasnosti drsná realita,“ dodal.
Arvidsson tiež varoval, že tento vývoj môže ohroziť práva spotrebiteľov, pretože každý užívateľ kreditnej karty za sebou necháva " elektronickú stopu“, ktorá môže byť zneužitá na marketingové účely. "Panujú obavy, že súčasné zákony sú nedostatočné,“ uviedol Arvidsson.