Veľkonočné články, recepty, ozdoby a vajíčka na Velkanoc.Pravda.sk
Nezabúdajme na svoje korene
Maľovanie a spoločné jedenie vajíčok patrí k starodávnym zvykom Slovanov. Slovo kraslica vzniklo podľa všetkého zo slovanského slova „krasnyj“, v preklade červený. Tieto zvyky, tak ako mnohé vianočné, symbolizovali súdržnosť rodiny, zdravie a ochranu proti zlým silám, ale aj nádej spoločného stretnutia v kruhu rodiny na ďalší rok.
Kraslice od výmyslu sveta
Odkedy bolo v roku 1945 založené Ústredie ľudovej umeleckej výroby, stali sa kraslice predmetom záujmu tak výskumu ako aj výroby. V rámci dokumentačnej činnosti ÚĽUV sa dostali do jeho dokumentačného fondu aj najstaršie exempláre kraslíc dnešného zbierkového fondu MĽUV. Pôvodne slúžili ako inšpiračné zdroje pre ďalšiu výrobu a dokumentovali činnosť majstrov výroby.
V súčasnosti sú v zbierkovom fonde kraslíc v Múzea ĽUV zastúpené takmer všetky známe techniky zdobenia. Maľovanie farbami, vyškrabávanie, leptanie, kreslenie voskom, batikovanie trubičkou či špendlíkom, olepovanie bavlnkou či sietinou (dužina močiarnej trávy) alebo slamou, až po súčasné frézovanie zubárskou vŕtačkou (čipkovanie) či okovávanie alebo odrôtovani – to všetko sú techniky, ktorými možno zdobiť kraslice.
Exponáty z 50. rokov
Väčšina kraslíc zo zbierkového fondu Múzea ľudovej umeleckej výroby, ktoré ich v súčasnosti vlastní okolo 500 kusov, pochádza z roku 1957, keď bolo ich zdobenie na vidieku živé a bolo trvalou súčasťou prípravy domácností na Veľkú noc. K najznámejším výtvarníčkam v tejto oblasti patrili výrobkyne Dudáková z Domaniže, Bodová z Lišova, Ambrušová z Polichna, Orságová z Dolnej Poruby, Brindzová z Grobu, Petrisková z Torysiek, Repková z Hoštinej, Dydiková zo Svidníka, Burdová z Považskej Bystrice, Povecová z Gerlachova, Borisová z Dvorníkov a mnoho ďalších. Práve ich dielka si môžete pozrieť aj na výstave „To vajíčko maľovanô“ v Thurzovom dome na Námestí SNP v Banskej Bystrici, informoval Juraj Vedej z Ústredia ľudovej umeleckej výroby.