Výstava fotografií Filipa Kuliseva: Krásy planéty, aké ste ešte nevideli

Čiernym vulkanickým pieskom z Antarktídy pokrstili 5. septembra šiestu knihu slovenského fotografa a cestovateľa Filipa Kuliseva, ZOOM2 Príbehy fotografií, krstní otcovia americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick a bývalý slovenský tenisový reprezentant Dominik Hrbatý. Výstava unikátnych fotografií prírody z celého sveta, sa koná v priestore západnej terasy Bratislavského hradu, a potrvá do 19. septembra.

, 08.09.2014 08:05
Chille, hory, Kulisev, cestovanie Foto:
Filip Kulisev na ceste v Chille
debata

Slovenský profesionálny fotograf Filip Kulisev je známy nielen u nás, ale aj vo svete. Svoje fotografie vystavoval už na viac ako 170 individuálnych výstavách na Slovensku i v zahraničí. Za svoju tvorbu získal viacero medzinárodných ocenení. Medzi ne patrí najvyššie európske ocenenie pre profesionálnych fotografov „Master QEP” (Qualified European Professional Photographer.)

Za rok 2012 sa stal Európskym profesionálnym fotografom roka v kategórii Príroda, a v roku 2013 bol jediným Slovákom, ktorý v Las Vegas prezentoval diela najlepších svetových fotografov v projekte International Masters of Photography. Teraz môžete jeho diela obdovivať na výstave fotografií denne od 10:00 do 17:00, a cez víkend do 18. hodiny v priestore západnej terasy Bratislavského hra­du.

Výstavu a krst novej knihy Zoom2 ste otvárali so slovami: „Mal som šťastie, že si môžem žiť svoj sen.“ V čom bolo práve to šťastie?

Nebolo to tak, že by som vyhral v lotérii, alebo poznal nejakého bohatého človeka. (smiech) Šťastie je v Zuzke, že sme sa našli, a že sme dlhé roky spolu. Sme tím, ktorí je zvlášť možno nepoužiteľný, ale spolu sme predsa len dobrí. Navzájom sa dopĺňame. Šťastie je najmä v tom, ak človek vníma veci pozitívne. Dáva energiu, a dostáva energiu. To je obrovské šťastie. A byť nezávislý je úžasná vec. Má to aj svoje nevýhody, pretože pracujete neustále. Na druhej strane, sa točíte okolo fotiek, ciest, stretnutí so super zaujímavými ľuďmi, čo je veľmi príjemné.

Fotograf Filip Kulisev s manželkou Zuzkou na... Foto: Filip Kulisev
fotograf Fotograf Filip Kulisev s manželkou Zuzkou na cestách.

Vaša nová knižka Zoom2 Príbehy fotografií obsahuje prevažne fotografie z chladnejších oblastí, na rozdiel od vašej predošlej monografie, v ktorej mohli čitatelia nájsť skôr príbehy z teplejších krajín. Prečo ste sa takto rozhodli?

Je pravda, že v období od 1995 – 2000 sme chodili do tých teplejších miest, no posledných päť až desať rokov je to skôr vyvážené, a verím, že tých studenších miest je viac ako teplejších. Obidve knihy však boli taký miš-maš. No keď som dával knihu Zoom2 dokopy, tak som natrafil na to, že je veľa príbehov práve z tých zimných oblastí, takže niektoré krajiny ako Južná Georgia, Island, sú v knihe dva až trikrát. Tie miesta sú najmä veľmi zaujímavé.

Na základe čoho si vyberáte miesta, kam pôjdete?

Veľmi často kladená otázka. Sme s manželkou nezávislí, kam chceme ísť, ideme. Nemá to nejaký systém. Ideme napr. tam, kde sme už boli, a dobre sme sa tam cítili. Polovičku ciest tvoria miesta, ktoré chceme vidieť znova, a druhá polovica sú miesta, kde sme ešte neboli.

Mnohí túžia cestovať, ale argumentujú tým, že cestovanie je drahé. Ako je to vo vašom prípade?

Áno, cestovanie je drahé. Najmä keď sa presúvate na rôzne miesta helikoptérami alebo potrebujete osobných sprievodcov. Pre mňa je najkrajšie, keď sa nemusím na nikoho viazať. To sa dá ľahko spraviť v civilizovaných krajinách napr. v Austrálií, Kanade, Namíbii, kde môžeme osamote cestovať, a nie je s tým žiadny problém. A potom sú „náročnejšie“ krajiny ako sú Bolívia, či oblasti v rovníkovej Afrike, kde potrebujete mať vo vlastnom záujme niekoho, kto vám krajinu ukáže, a pomôže vám prekonať jazykové bariéry.

Cestovanie si vykrývame vydávaním knižiek, kalendárov, DVD-čiek, obrazov. Fotografie sa predávajú aj v digitálnej podobe do magazínov ako napr. National Geographic. Je veľa fotografov, ktorí sa špecializujú len na určitú oblasť, fotia napr. iba Ameriku, alebo len Austráliu. Málo fotografov cestuje po celom svete. A ja mám šťastie, že môžem byť jedným z nich. Mám koníček, ktorý vlastne prerástol do práce.

Ako si spomínate na svoje prvé fotografické pracovné cesty?

Už ako dieťa ma veľmi zaujímal zemepis. S manželkou Zuzkou sme pred pätnástimi rokmi cestovali, aj keď začiatkom deväťdesiatych rokov to nebolo také bežné. Dnes, keď niekto povie, že bol v Thajsku, už to nie je taká exotika. Začali sme s manželkou cestovať, robiť fotky, ktoré sa ľuďom páčili. Prišla prvá výstava, a postupne sa to nabalilo. Teraz to už ide jednoducho.

V období, keď ste začali takto pracovať, vedeli ste, že pri tejto práci ostanete?

Áno. Človek čerpá tú pozitívnu energiu z ľudí. A to vás neustále niekam ženie. Neuspokojím sa len s peniazmi, pokiaľ by tam nebolo srdce, duša. To, že sa moje fotky páčia tisíckam ľudí je obrovská energia, ktorú dostávam zvonku. Je jedno, či ide o prezidenta alebo obyčajných ľudí. Raz na výstave ma objal jeden bezdomovec, a povedal mi: “Ja som nikdy takto nikde nebol, ani asi nikdy nebudem, ale ďakujem za to, že ste mi ukázali, aká je tá pláneta krásna.“ Čiže tých pekných momentov je strašne veľa, a to je veľmi príjemné.

Keď cestujete nezávisle, sami si vyrábate cesty, kam idete, a nie ste pod tlakom. Vtedy sa oveľa lepšie pracuje. Niekedy majú v tomto amatérski fotografi veľkú výhodu. Majú oveľa viac času sa s niektorými vecami vyhrať, ako fotografi, ktorí fotia na zákazku.

Výstava a krst knihy Filipa Kuliseva na hrade

Krst knihy a výstava fotografa Filipa Kuliseva - Zoom2 Príbehy fotografií

Fotogaléria
Výstava spojená s predajom knihy Filipa...
Krst knihy Zoom2 krstili americký veľvyslanec...
+16Fotograf Filip Kulisev s manželkou Zuzkou na...

Vaše zbierky fotografií vlastnia rôzni významní ľudia vo svete. Oni sa dostali k vám alebo vy k nim?

Je to individuálne. Ak spomeniem monacké knieža Alberta, s ním som sa spoznal, keď prišiel na otvorenie mojej výstavy vo Vancouvri na celosvetovom kongrese Globe, ktorý bol pri príležitosti zimnej olympiády vo Vancouvri 2010. Tam sme sa stretli a hneď sme si sadli. Fotky sa mu veľmi páčili, a to aj preto, že podporuje ochranu životného prostredia. S kniežaťom sme v kontakte, raz – dvakrát do roka.

Cestovanie má aj druhú stranu mince. Vo vašich reportážach v knihe píšete o rôznych nebezpečných situáciách, ktoré ste zažili. Nemáte na cestách strach?

Oproti tomu, čo prežívajú iní dokumentaristi, napr. Pavol Barabáš, je naše cestovanie piánko. Samozrejme som zažil takých situácií veľmi veľa. Stať sa môže hocičo hocikomu hocikde, aj u nás v Bratislave. Treba mať pred určitými vecami rešpekt, a brať ich pozitívne. Potom to všetko dobre dopadne. Nesnažím sa riskovať. Veľmi často sa však dostávam do takých situácií nechtiac, napr. so zvieratami. Keď sa pozerám do hľadáčiku, som sústredený na motív, a vnímam to úplne inak. Akoby som sa pozeral do televízie. Potom mi Zuzka povie: „Čo si sa zbláznil? Už nemôžeš ísť ďalej!“

Sopky na Havaji vzbudzujú rešpekt. Foto: Filip Kulisev
Hawai Sopky na Havaji vzbudzujú rešpekt.

V novej knihe Zoom2 spomínate príhodu, ako vám na Havaji počas cesty na sopke, ušiel sprievodca, a nechal vás napospas osudu. Ako ste niesli túto situáciu?

Keď sme sa vrátili na obed z treku, tak sme si povedali, že toto už v živote nemôžeme spraviť, pretože môžeme skončiť. Zatvoril som večer oči, a videl som všade oranžovú ako láva. Ráno som sa ale prebudil, a povedal som: “Kokos, to bolo úžasné. Pome tam ešte raz!“

Na Islande ste boli v jaskyni, v ktorej štyri dni pred vašim príchodom zahynul nemecký fotograf. A po vašom odchode jaskyňu pre verejnosť úplne zatvorili. To bola isto mrazivá skúsenosť.

Sprievodca nám to samozrejme povedal až potom. Druhá vec je, že som nechcel dovnútra vliezť. Zuzka mi povedala: „Neblázni! Sprievodca nám povedal, že po dvadsiatich metroch to bude dobré.“ Dostal som klaustrofóbiu z tých úzkych priestorov. Ale na druhej strane som si vravel, že načo sme sem šli cez ľadovec niekoľko hodín v plnom horolezeckom výstroji? Na to, aby som skonštatoval, že tam do vnútra nejdem?“ Tak som sa sám so sebou porozprával, a prekonal sa. Keby som tam nešiel, veľmi by som to ľutoval.

Jaskyňa na Islande sa počas roka mení. Foto: Filip Kulisev
Island Jaskyňa na Islande sa počas roka mení.

Na vašich cestách veľakrát leziete, stúpate do rôznych terénov. Aj sa nejako s manželkou fyzicky pripravujete? Robíte nejaký šport?

Nie, nič také. Jedine tenis ma baví. Určite je veľmi dôležitá životospráva, dodržovanie hygienických návykov, aby bolo všetko v poriadku. V tomto sme však tak už precízne pripravení, čiže celá príprava je zautomatizovaný proces.

Ako sa dokážete vyrovnať s rôznymi útrapami ako sú nedostatok spánku, extrémne teploty alebo nehostinné prostredie, ktoré počas ciest zažívate? Nemáte niekedy chuť to celé zabaliť?

Samozrejme. Čím človek viac starne, tak si vraví, načo je to vôbec dobré. V podstate nemusíme nič. Ale napriek tomu vstávame skoro ráno, ideme do ľadu. Je to adrenalín. Čo mi však naozaj vadí, je skoré ranné vstávanie. Keď musíme v zime v nevykúrenom aute vstávať o tretej ráno, aby sme mohli celý deň niekam šliapať. Na to si asi nikdy nezvyknem.

Videli ste toľko krásnych miest po celom svete, boli ste v mnohých krajinách. Nelákalo vás niekedy ostať tam, a nevrátiť sa na Slovensko?

Určite bolo veľa takých možností, a človek by sa tam mal možno aj dobre, ale asi by mi to neprinieslo to, čo teraz mám, a aký úspech prežívam. Mám tu rodinu, priateľov a známych. To, že by fotografie niekde v Austrálii alebo Amerike o mnoho viac finančne vynášali, je bez pochýb, ale snažím sa byť doma, pokiaľ sa dá. Keď som doma, som domased.

Kam sa v blízkej budúcnosti chystáte?

O dva týždne ideme na dva mesiace preč. V New Yorku máme nejaké stretnutia. Budúci rok sa bude v Amerike konať moja putovná výstava pri príležitosti stého výročia Clevelandskej dohody v clevelandskom prírodo-historickom múzeu a v New Yorku. Plánujeme fotiť severovýchod USA a Kanady. Odtiaľ ideme do Karibiku. Z Portorika letíme do Las Vegas, do Národného parku Dead Valley a z Los Angeles naspäť. Koncom decembra máme v Auparku štandardnú výstavu.

Čiže máte celý rok naplánovaný?

Áno, aj ten ďalší. Istá je expedičná výprava po odlahlých ostrovov v Pacifiku, Mikronezii, ale aj do Austrálie a USA. Navyše plánujeme ešte Galapágy, Peru, Karibske ostrovy, Thajsko a Kambodžu.

Výstava spojená s predajom knihy Zoom2 Príbehy... Foto: Amazing planet
hrad výstava Výstava spojená s predajom knihy Zoom2 Príbehy fotografii na Bratislavskom hrade potrvá do 19. septembra

Výstava fotografií bude spojená s predajom knihy Zoom2 Príbehy fotografií. Ukážku z knižky si môžete pozrieť aj online.

Výstava a krst knihy Filipa Kuliseva na hrade

Výstava a krst knihy slovenského fotografa Filipa Kuliseva Zoom2 Príbehy fotografii

Fotogaléria
Výstava spojená s predajom knihy Filipa...
Krst knihy Zoom2 krstili americký veľvyslanec...
+16Fotograf Filip Kulisev s manželkou Zuzkou na...

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #fotografie #príroda #výstava #bratislavský hrad #planéta #Filip Kulisev
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy